"Prešli sme tisícky kilometrov nie preto, aby sme lietali nad akousi vojenskou základňou. Do Lisabonu sme prišli predsa na svetovú výstavu. Podľa propozícií sme mali nafukovať balóny priamo v areáli výstaviska, a nie desiatky kilometrov od mesta, kde niet živej duše," rozčuľuje sa Olivier Roux-Devillas, majster Francúzska a vicemajster sveta v balónovom lietaní. Na brífingu v hoteli Costa de Caparica, vzdialenom hádam tridsať kilometrov od centra hlavného mesta Portugalska, kde sa zišla svetová špička vzduchoplavcov, je napriek klimatizácii dusnejšie ako na neďalekej pláži. Rozčarovaný je aj dôchodca z Californie, bielobradý Bob Kinsinger. "Lietal som nad čínskym múrom, nad severeným pólom, od pobrežia k pobrežiu som preletel Austráliu, môj balón brázdil nebo nad Filipínami, Nepálom, Gréckom, Ruskom a nad ďalšími krajinami, ale niečo podobné som nezažil..." Španiel José Manuel Toledo, generálny koordinátor balónovej fiesty Prémio Mundial da Balao, ktorá je súčasťou poslednej svetovej výstavy v tomto tisícroči - EXPO `98, len bezmocne rozhadzuje rukami. "Tlmočím stanovisko vedenia výstavy - v areáli môže nafukovať balóny len štrnásť hlavných sponzorov. Nie je prípustné, aby na svetovej výstave bol napríklad balón firmy Pepsi Cola, keď jedným z hlavných sponzorov je konkurenčná Coca Cola. Z pohľadu organizátorov by to bolo nekorektné." Väčšina zo 68 posádok teplovzdušných balónov uvažuje nad bojkotom. "Náklady našich sponzorov na cestu a pobyt v Portugalsku sú obrovské. Účasť na Expo zaradili do svojho marketingového plánu. Je to vynikajúca príležitosť na prezentáciu firmy v celosvetovom meradle. Samozrejme, od investície očakávajú aj primeraný efekt," vysvetľuje Jano Marušin, predseda košického Balón klubu, riaditeľ reklamnej agentúry ADS, ktorá dopravila do Lisabonu dva balóny prezentujúce slovenskú expozíciu, firmu Whirpool Slovakia a VSŽ. Za bránami Expa mal ostať aj špeciál Michelin, balón známej kuriérskej pošty DHL či z košickej balónovej fiesty známy krígeľ Budvaru... Fiasku fiesty, zaradenej do programu svetovej výstavy, zabránil len prísľub, že prezentácia sa uskutoční v centre Lisabonu. Dieru v programe využívajú balónisti na návštevu výstavy.
Zachráňme oceány
"Modlíme sa k Ježišovi Kristovi a k oceánu. Náš život je odjakživa spojený s vierou a morom. Viera nám dáva silu, more obživu a dážď, ktorý portugalská zem tak potrebuje," hovorí Joao Alvares Estrella, rodák z rybárskej osady Sesimbra. Pred ôsmimi rokmi si otvoril na predmestí Lisabonu reštauráciu s rybacími špecialitami. "Keby Vasco da Gama neveril v Boha, nikdy by neobjavil Indiu," nahlas rozmýšľa pri servírovaní kreviet. Vraj v Portugalsku nenájdete mesto, v ktorom by nebola ulica pomenovaná podľa slávneho moreplavca, jeho portrét zdobí bankovku v hodnote 5000 escudos, krstné meno Vasco je asi tak frekventované ako na Slovensku Ján či v Rusku Ivan. Podľa koho iného by mohli pomenovať viac ako trinásť kilometrov dlhý most, najdlhší v Európe, ktorý vybudovali v rámci príprav na EXPO `98, aby zrýchlili spojenie medzi dvoma brehmi ústia rieky Tejo do Atlantického oceánu?! Začiatkom roku 1989 si dali v lisabonskej reštaurácii Martinho da Arcada rande Vasco Graca Moura a António Mega Fereira, členovia Národnej komisie pre objavy. Pri obede sa zrodila myšlienka zorganizovať v roku 1998 pri príležitosti päťstoročnice pre ľudstvo historickej cesty slávneho moreplavca do Indie výstavu. V decembri 1989 Portugalsko dalo Medzinárodnému úradu pre výstavy (Bureau International des Expositiones - BIE) ponuku na organizovanie Svetovej výstavy EXPO `98. O necelý polrok, 23. júna 1990, BIE rozhodol 23 hlasmi za a 18 hlasmi proti v prospech Lisabonu. Druhý uchádzač, kanadské Toronto, si bude musieť počkať do ďalšieho milénia. Začiatkom augusta 1994 sa začali v dokoch Olivais vo východnej časti hlavného mesta demolačné práce zastaraných budov a zariadení, ktoré má podľa projektov nahradiť skvostný areál s rozsiahlou infraštruktúrou na ploche 336 hektárov. Už v novembri 1996, keď na EXPO zaregistrovali Kazachstan, bolo jasné, že padol rekord 118 účastníckych krajín na doterajších svetových výstavách. Slávnostné otvorenie EXPO `98 v Lisabone bolo 22. mája tohto roku. Hlavnú tému - záchrana oceánov pre ďalšie generácie - prišlo svojou účasťou podporiť 155 krajín a organizácií z celého sveta, ktoré reprezentujú 91 percent ľudstva.
Je EXPO pre našinca
nedostupné?
V piatok 5. júna bola na výstavisku veľká sláva. V ten deň zaregistrovali 500-tisíceho návštevníka. Do konca výstavy, ktorá potrvá do 30. septembra, očakávajú organizátori okolo osem a pol milióna ľudí, zhruba polovicu zo zahraničia. Do piatku 12. júna, keď padla prvá magická cifra, tvorili podľa výsledkov každodenných prieskumov väčšinu muži z Lisabonu a okolia vo veku od 25 do 34 rokov. Štatistický údaj v prospech zahraničia vo štvrtok 4. júna vylepšili dve štvorčlenné posádky balónistov z Košíc. Zmes vôní plynúcich z nespočetného množstva reštaurácií a stánkov rýchleho občerstvenia, v ktorých švitoriaci personál od skorého ráno do hlbokej noci ponúka špeciality národných kuchýň, kakofónia rakúskej dychovky, brazílskej samby, Rachmaninovovej Šeherezády či živého koncertu austrálskej skupiny Savage Garden, obchodíky s ľudovými výrobkami z celého sveta na pozadí architektonických skvostov, symbolizujúcich hlavnú myšlienku výstavy, davy ľudí trpezlivo čakajúcich pred jednotlivými pavilónmi a expozíciami, mišung jazykov - to je EXPO `98 v Lisabone.
Slovensko spolu s ďalšími 50 krajinami má expozíciu v severnej časti výstaviska. Prezentuje sa na ploche 648 metrov. Víta nás prítmie a usmievavé, šarmantné hostesky. Ich úsmev sa ešte viac rozšíri, keď štyritisíc kilometrov od domova počujú materinský jazyk. "Slovákov je tu zatiaľ poskromne. Zrejme našich odrádza diaľka, možno aj ceny. Dovolenka v Portugalsku ani návšteva výstaviska nie je lacná záležitosť. Počuli sme však, že viacero cestovných kancelárií doma ponúka zájazdy na Expo," hovorí hosteska Eva Plánovská, ktorá hosťom našej expozície núka dobre vychladený Topvar za 300 escudos. Ako správni Slováci okamžite všetko prepočítavame. Teda pohár slovenského piva vás vyjde na 60 korún. Na plechovku Coca Coly z automatu musíte oferovať dve dvadsiatky s Pribinom. Keď nechcete umrieť od hladu, musíte rátať s tým, že porcia talianskej pizze či zapekanej francúzskej bagety vás bude stáť minimálne stovku, hlavné jedlo v niektorej z reštaurácií pod dvesto korún zrejme nenájdete. Vstupenka na jeden deň stojí 5000 escudos, čo je okolo 950 korún. Keď v priebehu dňa opustíte výstavisko, späť vás už neoblomní biletári na ten istý lístok nepustia.
Štyri hviezdičky
pre Slovensko
Slovenskej expozícii dominuje audiovizuálna technika - na troch premietacích plátnach spojených v jedno sa prelínajú žánrové zábery slovenskej prírody, tradičných ľudových remesiel, architektonického dedičstva. Takmer dvadsaťminútový film sleduje bradatá figurína v honosnom dobovom oblečení s mečom v ruke stojaca na prove plachetnice. Nie je to nikto iný ako Vasco da Gama, ktorý napĺňa hlavnú myšlienku expozície - objavovanie Slovenska. Tak ako pred pol tisícročím za cenu mimoriadnych útrap našiel cestu do Indie, teraz, na sklonku tisícročia, rovnako objavuje malú, mladú krajinu uprostred Európy. Vedľa plátna žblnkoce voda stekajúca po dekoratívnom motíve. Pri malom bare s Topvarom sú štyri vitrínky s paličkovanou čipkou, drevorezbami, slovenským krojom, s figurínami a predmetmi z drôtu. Jediným propagačným materiálom je ôsme číslo slovenských novín tlačených v angličtine - The Slovak Spectator z 23. apríla tohto roku a malý plagátik propagujúci Považské múzeum v Žiline. "Pre nás je dôležité, že sa Slovensko zúčastňuje na svetovej výstave prvýkrát ako samostatný štát," hovorí Igor Moravčík, splnomocnenec vlády a generálny komisár EXPO `98. "Myslím si, že naša reprezentácia je na dobrej úrovni. Svedčí o tom aj predbežné hodnotenie organizátorov, ktorí udeľujú jednotlivým expozíciám podľa úrovne hviezdičky. My sme ich dostali štyri z piatich možných. Plný počet získali len superveľmoci, ako napríklad USA a Japonsko, štyri udelili len piatim či šiestim krajinám vrátane Slovenska. Musím však zároveň povedať, že očakávame vyššiu účasť návštevníkov. Výstava sa však len rozbieha," dodáva šéf expozície. Slovensko stavilo podľa neho na prvý dojem, nie na faktografiu. "Návštevník si nás skôr zapamätá prostredníctvom Vasca da Gamu, ktorý mu predstavuje nový štát - Slovenskú republiku." Nedostatok propagačných materiálov je údajne len dočasný, vraj sú už na ceste do Lisabonu. A akým spôsobom rozvíja expozícia hlavnú tému svetovej výstavy? "Hlavný motív výstavy, oceány a dedičstvo pre budúcnosť, je prioritný pre krajiny, ktoré majú priamy prístup k moru. Naša expozícia sa skôr nesie v duchu zlepšenia imidžu Slovenskej republiky v zahraničí," zdôrazňuje Igor Moravčík.
Ako nás vidia iní
"Oceány sú na pokraji katastrofy, ktorá by znamenala katastrofu pre celú civilizáciu. Sú zásobárňou vody pre celú zem. Preto je nevyhnutné, aby sa do zachovania rovnováhy v prírode, ktorá je už dnes narušená, zapojili všetky krajiny sveta. Nie je to len úloha prímorských krajín. Ide o globálny problém, k riešeniu ktorého musia prispieť aj vnútrozemské krajiny," hovorí Joachim Burgofer, dobrovoľný ochranca prírody, ktorý pricestoval s manželkou z Rakúska. "Koniec koncov, nie náhodou vyhlásila Organizácia Spojených národov tento rok za Svetový rok oceánov," dodáva čiperný starček. "Vaša výstava je elegantná. Mám však pocit, že hlavná téma sa akosi stratila v ľudových tradíciách." Expozícia našich susedov má názov - Rakúsko, krajina čistej vody. Sprítomňuje návštevníkom soľné ložiská v Alpách, pozostatok oceánov, uvádza ich do oblasti ochrany prírody a vody zvlášť, v bare ponúka minerálnu vodu z prameňa Wörslauer, ktorý vyviera z hĺbky 660 metrov a o ktorej už starí Rimania tvrdili, že obsahuje životnú energiu, návštevník sa môže do sýtosti kochať v modrej fontáne, dotknúť sa čírej vody prúdiacej po najväčšom lapis lazuli na svete, 18-tonovom bloku modrého kameňa, ktorý vyťažili v Chile v hĺbke 3600 metrov... "Čo nás sem prilákalo? Zbierame pečiatky účastníckych krajín. Chceli by sme ich mať zo všetkých stopäťdesiatich," hovorí Elvira da Costová z Porta. "Čo ma zaujalo? Pekný film. Ale zdá sa mi byť pridlhý. Chcem obísť čo najviac pavilónov, vidieť čo sa len dá za jeden deň stihnúť."
slovenskí vzduchoplavci
objavovali Portugalsko
Manažment svetovej výstavy a organizátori balónovej fiesty na EXPO `98 nakoniec predsa len cúvli. Trinásť vybraných posádok môže nafúknuť svojich krásavcov priamo v areáli výstaviska. Je medzi nimi aj ten košický. Prudký vietor dáva poriadne zabrať, aby sa ukotvené balóny podarilo udržať na zemi a neodvialo ich kamsi nad oceán, odkiaľ sa len ťažko vracia. Na druhý deň o štvrtej ráno majú balónisti budíček. Posádky prejdú ešte za tmy 70 kilometrov na vojenskú základňu Campo de Tiro de Alchote. O hodinu a pol brázdi 68 balónov z celého sveta azúrové nebo. Pod nami sa z ranného oparu črtajú koruny korkových dubov a olivovníkov a nekonečné vinice. Zatiaľ čo moreplavec Vasco da Gama objavuje Slovensko, vzduchoplavci zo Slovenska mu splácajú svoj dlh.
Autor: MIKULÁŠ JESENSKÝ, Lisabon - Košice
