Nielen medzi aktérov debaty, ale i do publika, ktoré bolo v utorok večer zaplnené na 90 percent. Moderátor Marián Leško mal čo robiť, aby zabránil živelnej škriepke a emocionálnemu prekrikovaniu sa. Preto čitateľom prinášame takmer z dvojhodinového tvrdého dialógu rakúskej exministerky životného prostredia a generálnej tajomníčky Rakúskej ľudovej strany MARIE RAUCH-KALLATOVEJ, redaktora rakúskej tlačovej agentúry APA LUBA FUZAKA s vrchným riaditeľom stratégie, investícií a techniky Slovenských elektrární VLADIMÍROM GRUJBÁROM a podpredsedom Úradu jadrového dozoru SR JOZEFOM ZLATŇANSKÝM aspoň skrátený záznam.

M. LEŠKO: Začiatkom mája bola na Slovensku vyše 20-členná misia expertov, ktorú viedol pán Kromp. Tvrdilo sa, že záverečnú správu predloží do 15. mája. Nestalo sa. Svetlo sveta uzrela 3. júna iba správa W. Krompa, ktorú vypracoval s profesorom Meyerom. Doručili ju na veľvyslanectvo SR vo Viedni. Nebola však nikým podpísaná. Záverečná správa dodnes nebola odovzdaná slovenskej strane. Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej sa hovorí, že kým nezávislí experti nezaujmú konečné stanovisko, kým sa nevyjasní pochybnosť o bezpečnosti JEMO, dovtedy by sa nemala spúšťať. Ale túto pochybnosť o bezpečnosti JEMO vyjadril iba pán Kromp s niektorými spolupracovníkmi, a nie očakávaná záverečná správa 20-člennej medzinárodnej misie odborníkov. Je, pani Rauch-Kallatová, oprávnené v tejto situácii žiadať od slovenskej strany, aby rešpektovala názor, ktorý nevyjadrila celá misia, ale iba jej rakúsky šéf?

M. RAUCH-KALLATOVÁ: "Čo sa týka správy pána Krompa z 3. júna, ktorú ste spomínali, bola by som rada, aby bolo jasné, že ak nebola oficiálne zverejnená, iba odovzdaná, odvolávanie sa na ňu je záležitosťou slovenskej strany. Nie rakúskej. Po druhé. Na seriózne dokončenie záverečnej správy chýbajú podstatné údaje, ktoré slovenská strana doteraz pánovi Krompovi a skupine expertov nepredložila. Preto termín jej odovzdania nemohol byť dodržaný. Nejde o zneužitie údajov, ale bez preštudovania podkladov, ktoré požadujú, sa správa nedá skompletizovať."

L. FUZAK: "Podľa mojich skromných informácií jestvovala medzi Slovenskom a Rakúskom dohoda o tom, že nedôjde k predčasnému zverejneniu správy expertnej misie. Naopak, že bude snahou oboch krajín vypracovať spoločnú záverečnú správu. Až keby toto úsilie stroskotalo, mala každá strana zverejniť svoje stanovisko. Aspoň tak som to pochopil z výsledkov rokovania počas poslednej návštevy pána Mečiara u kancelára Klimu. Pamätám sa, ako V. Mečiar ubezpečoval V. Klimu, že všetky podklady, aj tie najtajnejšie, napríklad i tie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, budú misii k dispozícii. Teraz to vyzerá, ako by sa nič také nebolo povedalo. Preto pán Kromp i profesor Meyer konštatovali, že im nebolo umožnené dostať sa k všetkým informáciám, ktoré k správe potrebovali. Ak dáte expertom možnosť iba letmo nahliadnuť do podkladov, tabuliek plných čísel, nemáte šancu seriózne posúdiť, či je s bezpečnosťou JEMO všetko, ako má byť."

M. RAUCH-KALLATOVÁ: "Ešte som nezodpovedala na jednu časť vašej otázky. Povedali ste, pán Leško, že zatiaľ negatívne stanovisko vyjadrili iba páni Kromp a Meyer. Pred dvoma týždňami po rozhovore s poslankyňou Európskeho parlamentu M. Flemingovou s predstaviteľmi Slovenských elektrární (SE) sme upozorňovali, že Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR je rozhodujúcim faktorom z hľadiska bezpečnosti JEMO. Iba ÚJD má právo povoliť alebo zastaviť spustenie JEMO do prevádzky. Slovenská strana sa vtedy odvolávala na kompetentnosť Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE). A práve dnes, na zasadaní tejto organizácie v Berlíne, jej predstaviteľ pán David Kidd zdôraznil, že keby taká elektráreň, ako je v Mochovciach, bola vo Francúzsku, nebola by nikdy jej prevádzka povolená. Jednoducho preto, že JEMO chýba železobetónový plášť. Iba vo východnej Európe sa povolenie na spustenie dáva aj bez neho. Ani zlepšené bezpečnostné systémy v JEMO neboli nikdy v pomere 1:1 otestované. Reaktor je konštruovaný tak, že o 5 až 10 rokov dôjde k značnému krehnutiu materiálu tlakovej nádrže. Rusi si vždy myslia, že sa s tým budú vedieť vyrovnať. Že sa to dá i dodatočne vylepšiť. Nečudujte sa, že sme na Západe k tejto zhovievavosti po Černobyle zdržanlivejší. Ak máme obavy o bezpečnosť Mochoviec, nemáme na mysli iba záujem Rakúšanov, ale i obyvateľov Slovenska, ba i Maďarska, ktoré by mohlo byť prípadnou haváriou Bohuníc či Mochoviec zasiahnuté. Preto by sme si želali čo najvyšší bezpečnostný štandard JEMO. Chceli by sme, aby sa Mochovce čo najviac priblížili k bezpečnostným štandardom, ktoré platia v krajinách EÚ. Či už v Nemecku, alebo vo Francúzsku. Z tohto pohľadu treba posudzovať precitlivenosť Rakúšanov voči Bohuniciam i Mochovciam."

V. GRUJBÁR: "Predovšetkým, návšteva skupiny expertov v Mochovciach sa neuskutočnila na základe dohody medzi SR a Rakúskom, ale rešpektovala Memorandum o porozumení, ktoré podpísal generálny riaditeľ a. s. Slovenské elektrárne a jeho rakúsky partner, ktorého určil úrad spolkového kancelára. V memorande bolo stanovené, čomu má misia slúžiť. I sám pán Kromp vo svojej správe priznáva, že jeho misia nemá žiaden legálny dôvod, ani základňu na to, aby ovplyvňovala práce a pozíciu Úradu jadrového dozoru SR. V tomto dokumente je jasne formulované, že účelom misie je spoznať, do akej miery boli zrealizované bezpečnostné vylepšenia JEMO, aby mohla kvalifikovanejšie informovať rakúsku vládu a verejnosť. Čo sa týka poskytnutia dokumentov skupine expertov, ktorá nemala štatutárny mandát a legálne kompetencie vyplývajúce z oficiálnej dohody medzi SR a Rakúskom, dostali ich k nahliadnutiu. Požiadavka ich kompletizácie a odovzdania bola nad rámec mandátu expertnej misie a podľa môjho názoru skôr ňou šlo o odklad spustenia JEMO. Keď sme sa totiž na záver pobytu spytovali misie, či im boli predložené všetky podklady a čo chcú ešte vidieť, okrem správy POSAR, nepožadovali nič. Máme to na videozázname. Aj POSAR sme im predložili hneď nasledujúci deň. Čo sa týka dosiahnutia medzinárodných bezpečnostných štandardov, na to sme si už pred rokmi objednali štúdiu expertných organizácií, ktoré sa výsostne zaoberajú reaktorovou bezpečnosťou. Oslovili sme preto nemecké konzorcium RISKAUDIT a francúzsky úrad pre ochranu pred žiarením a nukleárnu bezpečnosť - IPFN. Z ich odporúčaní vzniklo známych 87 opatrení, ktoré sme v SE akceptovali. V dobrej vôli sme chceli rakúskym kolegom umožniť, aby sa pozreli, ako sme tieto vylepšenia bezpečnosti splnili."

J. ZLATŇANSKÝ: "Pretože nezastávam politickú funkciu ako pani Kallatová, budem sa stroho držať faktov. JEMO kontejment, teda železobetónový plášť, má. Ak nemá taký, ako niektoré elektrárne, treba si uvedomiť, že v EÚ jestvujú rôzne typy. Čo sa týka správy MAAE, na ktorú sa odvolávate, mám čerstvú správu od pána Domarackého, ktorá je v rozpore s tým, čo ste povedali. K licencovateľnosti elektrárne vo Francúzsku iba toľko: Môžem vás ubezpečiť, že žiadna elektráreň, ktorá bola vyrobená v Nemecku, nemôže byť licencovaná vo Francúzsku, pretože podlieha ich vlastnej jurisdikcii. To znamená, že napríklad SR zastáva systém istenia - napájania ako Francúzi - trikrát sto percent, ale nemusí spĺňať nemecké kritériá štyrikrát 50 percent. Odborníci musia posúdiť, ktorý systém je lepší. Preto treba vážiť slová o bezpečnostných štandardoch, pani Kallatová."

M. LEŠKO: Teraz sa pokúsim položiť nepríjemnú otázku slovenskej strane. Keď pán Kromp formuloval svoje výhrady a obavy, vychádzal podľa dostupných materiálov zo správy, ktorú vypracovala MAAE. Konštatoval, že nie všetky zvarové švy nádoby reaktora spĺňajú stanovené normy. Aj pán Rohár, predseda ÚJD priznal, že kritizovaný zvar vykázal o 4 percentá nižšiu hodnotu medze prieťažnosti, ako bola stanovená norma. Som laik. Ak sa však norma stanoví, mala by sa plniť. Prečo je teda o 4 percentá nižšia?

J. ZLATŇANSKÝ: "Aj keď nebola splnená norma pri spomínanom šve, nie je podstatná pri výrobe tlakovej nádoby. Má totiž 120-milimetrovú hrúbku. Pri tlakových skúškach, keď sa dosiahne tavba materiálu, ktorá je pod normou prieťažnosti na centimeter štvorcový, musí sa vydať súhlas, aby materiál mohol byť použitý na takúto tlakovú nádobu. Mochovská prešla takými testmi, že z 21 vyrobených tlakových nádob pre reaktory V - 213 spĺňa najvyššie kritériá tohto typu v EÚ."

V. GRUJBÁR: "Ani pán Kromp netvrdí, že nádoba nevyhovuje. Iba dal dve odporúčania. Jedno bolo umiestniť do nádoby tieniace kazety. Druhé, že nádobu bude potrebné po určitej životnosti žíhať. Toto mali byť podľa neho dôvody na odloženie aktivácie Mochoviec. Pán Kromp nám neradí nič nového. V Jaslovských Bohuniciach používame tieniace kazety už 14 rokov. Technologický proces žíhania po určitej životnosti reaktora máme tiež zvládnutý. Dokonca sme spolu so Škodou Plzeň zvíťazili v medzinárodnom tendri, ktorý vypísala fínska elektráreň Loviisa pred žíhaním svojho reaktora. Preto nemáme žiadne obavy."

M. RAUCH-KALLATOVÁ: "Hovorili ste o tom, že tieniace kazety sa používajú v Bohuniciach už 14 rokov. Že to nie je nič nové. Ale dozaista viete, že tieniace kazety pre Mochovce odporúčala aj MAAE, ba dokonca aj RISKAUDIT. Prečo sa teda osadil reaktor v JEMO bez nich? Prečo má iba normálne palivové články či tyče? Nespravodlivá je aj výhrada s oneskorením záverečnej správy. Hovorili ste, že dokonca neexistuje žiaden zákonný podklad pre odporúčania expertného tímu. V Rakúsku sme sa tešili z dobrých susedských vzťahov i z dohovoru nášho kancelára i ministra zahraničných vecí so slovenským premiérom. Pochopte, že Rakúšania majú obavy z bezpečnosti Bohuníc a Mochoviec. Keby Slováci mali podobné obavy z niečoho u nás, som si istá, že by sme to brali vážne. Nevidím dôvod neposkytnúť expertom požadované údaje. SE poukazovali iba na škodu, ktorá by zdržaním spustenia Mochoviec vznikla. Mám tu so sebou fax zo Škody Plzeň, v ktorom táto firma odmieta poskytnutie akejkoľvek dokumentácie k Mochovciam komukoľvek. Nerozumiem tomu. Ak je všetko v poriadku, ako to SE ustavične opakujú, prečo odmietate vy i Škoda Plzeň poskynúť podrobnejšie údaje? Mám so sebou i otvorený list profesora Krompa, v ktorom odpovedá na výhrady vznesené voči nemu na tlačovej konferencii vo Viedni, kde dokonca došlo k výrazným pokusom diskreditovať odbornú spôsobilosť pána Krompa i profesora Meyera. Pán Kromp pritom pracoval na expertízach reaktora rovnakého typu v Kreinsfelde. Práve vo svojom otvorenom liste sa zmieňuje i o tom, že zatiaľ poskytol slovenskej strane iba náčrt záverečnej správy. Ale i v ňom sa poukazuje na vykonanie množstva pozitívnych bezpečnostných opatrení v JEMO oproti pôvodným odporúčaniam Riss-auditu."

M. LEŠKO: Profesor Kromp odporúčal, aby boli kritické zvary ušetrené od ťažkého namáhania, od neutrónového napätia tým, že by sa medzi palivové články a stenu nádoby umiestnili kazety. Rakúska strana prostredníctvom kancelára Klimu dokonca prisľúbila, že Rakúsko je ochotné finančne, zo zdrojov EÚ vylepšiť reaktor v Mochovciach pred jeho spustením. Rakúsko bolo dokonca odhodlané spolufinancovať straty, ktoré by vznikli odkladom spustenia reaktora. Ak tvrdíte, pán Grujbár a Zlatňanský, že reaktor je v poriadku, prečo nemohol byť ešte viac po inštalácii tieniacich kaziet? Bolo by nás to tak veľa stálo? Prečo sa o tomto odporúčaní pána Krompa vôbec neuvažovalo?

J. ZLATŇANSKÝ: "S odporúčaním pána Krompa, ktorý nikdy nepracoval v jadrovej energetike a tobôž nie s tlakovodnými reaktormi, sme si podrobne prečítali i správu pána Meyera. V jeho poslednej správe sa o tieniacich kazetách už nehovorí, pretože je to technický nezmysel. Jeho pôvod je v správe ešte z roku 1994, ktorá sa týkala odporúčania tieniacich kaziet pre naše Bohunice a fínsku Loviisu. Toto sa automaticky prenieslo i na Mochovce. Ale na takéto riešenie nie sú v Mochovciach technické predpoklady. Celá diskusia sa mi nezdá. Pani Rauch - Kallatová hovorí, že pán Kromp nemá potrebné podklady, ale má ,super návrhy`. ÚJD sa nikdy nespolieha iba na vlastné analýzy. Pozýva si k nim väčšinou MAAE či expertov z EÚ, ktorí majú najväčšie skúsenosti s tlakovodnými reaktormi. Sú to zástupcovia dozorov z Francúzska, SRN či Anglicka. My sme boli v ÚJD ešte konzervatívnejší ako títo odborníci z Európskej komisie. Napríklad Framatom napísal, že mechanická kvalita reaktora spĺňa medzinárodné štandardy. Celý ten humbug okolo tieniacich kaziet nie je teda technicky podložený."

M. RAUCH-KALLATOVÁ: "Ak teda hovoríte, že odporúčanie inštalovať tieniace kazety je nezmyslom či humbugom, ako si potom vysvetliť stanovisko pána Grujbára, ktorý povedal, že tento systém úspešne pracuje už 14 rokov v Bohuniciach?"

V. GRUJBÁR: "Ale to sa vám pán Zlatňanský pokúšal vysvetliť. Ja som len povedal, že pán Kromp nič nového nenavrhol. Súhlasím však s ním v tom, že pre Mochovce nie sú kazety potrebné kvôli kvalite ich reaktorovej nádrže. Ak sme sa kriticky vyjadrili na adresu pána Krompa, súviselo to vždy hlavne s jeho posudzovaním reaktorovej nádoby. Slovensko má veľmi kvalifikovaných odborníkov, ktorí s profesorom Meyerom dlho diskutovali a poskytli mu dostatok podkladov. Na tlačovej konferencii vo Viedni odznelo preto konštatovanie, že pán Kromp buď problematiku nepochopil, alebo vedome zavádza verejnosť."

M. LEŠKO: Pani Kallatovou spomínaný pán David Kidd pre rakúsky denník Der Standard povedal: "Podľa nášho názoru bezpečnosti reaktora nič nechýba. Slováci vykonali všetky opatrenia, ktoré sme požadovali v našej štúdii z roku 1994." A zacitoval by som ešte jedno stanovisko z RISKAUDITU spoločnosti GRS. Pán Butz, ktorý je hovorcom tejto spoločnosti, sa rovnako priaznivo vyjadril o reaktore v Mochovciach, ale zároveň povedal "že im nebolo umožnené, aby si mohli potrebné podklady zobrať so sebou". Že ste im dali do nich iba nahliadnuť. Načo také tajnostkárstvo? Aký to má zmysel?

L. FUZAK: "Normy by sa mali dodržiavať. Ak je niečo o štyri percentá nižšie, ako požadujú, nie je všetko v poriadku. Aj vodiča pokutujú v Rakúsku, ak mu namerajú nad 0,4 promile alkoholu v krvi. Nerozumiem tieniacim kazetám, lebo som politickým spravodajcom. Ale viem, čo je demokracia. Viem, čo je to otvorená spoločnosť, priehľadnosť v politike. Ak sa chcem otvárať svetu, otvorenosť nepredstieram. Potom to vedie k nedôvere vo vzťahoch. Okolo Mochoviec i Bohuníc už vzniklo toľko emócií a nedôvery, že to kalí rakúsko-slovenské vzťahy. Ak už Slovensko pustilo medzinárodnú misiu do Mochoviec, malo vec dotiahnuť do konca. Alebo s ňou nesúhlasiť od začiatku. Nečudo, že teraz vznikla situácia, v ktorej sú obe strany smrteľne urazené. Urazení sú Slováci, že sa miešame do ich záležitostí, urazení sú však i Rakúšania, pretože slovenská strana ich síce do Mochoviec pustila, ale neukázala im všetko, nehrala s otvorenými kartami. Preto mi je najviac ľúto narušených susedských vzťahov Rakúska a Slovenska."

Skrátený záznam pripravil JÚLIUS GEMBICKÝ

Autor: Július Gembický