Alfons Mucha je azda najžiarivejším symbolom hnutia, ktoré do dejín vošlo pod názvom secesia. Iste, boli tu aj ďalší výtvarníci (za všetkých spomeňme aspoň Gustava Klimta), no azda nikto nedokázal naplniť ducha secesie do takej rafinovanej podoby ako rodák z moravských Ivančíc, ktorého záver minulého storočia vyniesol na post najvyťaženejšieho umelca parížskych salónov. Jeho sláva sa začala na Štedrý večer roku 1894. Mucha, už vtedy populárny ilustrátor, práve vypomáhal priateľovi retušovať korektúrne odtlačky v Lemercierovej tlačiarni, keď si slávna herečka Sarah Bernhardtová narýchlo objednala nový plagát pre svoju produkciu Gismondy. Pretože všetci výtvarníci, ktorí pre Lemerciera pracovali, boli na dovolenke, obrátil sa majiteľ v zúfalstve na Muchu. Žiadosť "božskej Sarah" nebolo možné ignorovať. Muchov plagát Gismondy predstavoval revolúciu v návrhu plagátov. Po celý zvyšok života sa Muchove plagáty vyznačovali pozdĺžnym úzkym tvarom, jemnými pastelovými farbami a efektom "aureoly" okolo hlavy maľovanej postavy. Vtedy bolo najdôležitejšie, že sa Sarah a parížskemu publiku nesmierne zapáčil. Bernhardtová mu vzápätí ponúkla šesťročný kontrakt nielen na plagáty, ale aj na výpravu a kostýmy. Mucha súčasne uzavrel exkluzívnu zmluvu s tlačiarňou Champenois na produkciu komerčných a dekoratívnych plagátov. Gismonda znamenala vznik takzvaného Muchovho štýlu a jeho tvorca sa stal popredným exponentom parížskej secesie. Mucha bol presvedčený, že prostredníctvom krásnych umeleckých diel je možné zlepšiť kvalitu života. Veril, že jeho povinnosťou ako umelca je propagovať umenia pre obyčajných ľudí. Obidva tieto ciele dosiahol vďaka invenčnej koncepcii masovo vyrábaných dekoratívnych panelov. Tieto predstavujú všetky typické atribúty Muchových plagátov. Krásna žena, dekoratívne využitie kvetov a vejúcich vlasov, jemné, ale výrazné farby - to všetko vytvára podmanivú harmonickú víziu, ktorá má inšpirovať a pozdvihnúť diváka.
Nostalgia zo záveru storočia opäť priniesla príchuť pôvabne dekadentného fin-de-siécle. Samozrejme, jeho hviezda - Alfons Mucha, hrá v tomto návrate jednu z hlavných úloh. Už vo februári tohto roka sa Praha stala prvým múzeom na svete venovaným umelcovmu životu a dielu. V zrekonštruovanom Kaunickom paláci na Panskej ulici, na ploche 500 metrov štvorcových môžu návštevníci obdivovať unikátnu zbierku diel českého maliara a dekoratéra. Výstava je členená do siedmich sekcií: Dekoratívne panely, Parížske plagáty, Documents décoratifs, České plagáty, Maľby, Kresby a pastely a Osobné predmety umelca, pričom niektoré z vystavených exponátov sú verejne prezentované vôbec po prvý raz. Uplynulý víkend bola vo Freyovom múzeu v americkom meste Seattle, na ktorého čele stojí riaditeľ s českými koreňmi R. West, sprístupnená reprezentatívna Muchova expozícia zo zbierok v ČR, vo Veľkej Británii, v Japonsku a v USA obsahujúca 180 obrazov, plagátov, ozdobných panelov, šperkov, kresieb a ilustrácií. Ide o prvú veľkú expozíciu českého secesného umelca, pričom po premiére v San Diegu v Kalifornii uvidia výstavu s názvom Alfons Mucha: Duch secesie ešte na Floride, v Severnej Karolíne, Oklahome, Nevade, Massachusetts a Tennessee. So svojím príspevkom prišla aj Galéria Josefa Sudka na pražskom Úvoze, ktorá pripravila expozíciu fotografických skíc A. Muchu. Uvoľnené, ľahko načrtnuté fotografické štúdie tiel a tvárí modeliek secesného majstra obsahujú atmosféru okamihu a účelové úpravy. Ľahko zaznamenané situácie prinášajú zvláštnu súhru, ktorej výsledkom je jedinečný a nadčasový jednoduchý tvar. A tak zatiaľ čo plagátová tvorbu A. Muchu dokázala i tých najodolnejších rozladiť kalendárovou produkciou módnych znovuobjavovaní secesie v minulých dekádach, jeho štúdie z majetku Umeleckopriemyslového múzea sú nepochybne prekvapujúcim zážitkom. Výstava potrvá až do konca septembra, no duch Alfonsa Muchu určite presiahne aj ďalšie tisícročie...
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
