„Vše, co se odehrává před námi, se odehrává uvnitř Fausta. V jeho tele, duši a mysli,“ píšu v bulletine autori multimediálneho projektu Faust, aby pomohli divákovi správne sa dívať na lesklú hliníkovú pyramídu obývanú tancujúcimi bytosťami v bielom, na ktorej pozadí sa zjavujú počítačovo kreované obrazy. Až z Faustovho vnútra totiž, vysvetľuje ďalej dámske duo, „začínají vyplouvat možnosti, jak se zžít s trvalou nejistotou“. Ambiciózne študentky DAMU a AVU Šárka Havlíčková a Monika Karasová sa však naopak zžili so svojou sebaistotou a získali pre svoj školský projekt nielen reprezentatívne priestory novootvoreného pražského divadla Adria, ale aj štyri milióny na realizáciu náročnej počítačovej animácie. Vďaka energii a nespornej schopnosti ich manažéra - študenta divadelnej produkcie na DAMU Jakuba Matějku - celá májová Praha sčervenala ich mohutnou plagátovou kampaňou. Nič proti kampaniam, ba dokonca ani nič proti multimédiám, ak by boli také „multi“, ako by od nich naivný divák odrastený na Laterne magike čakal. Pražský Faust je však myšlienkovo i vizuálne amorfný. Akoby autorky chceli svoju tézu o mefistofelovskej podstate multimédií podložiť tým, že tomuto virtuálnemu zlu samy podľahli. Dynamizmus krátkej, aj tak však pomaly plynúcej produkcie, zabezpečovala skupina tanečníkov pod vedením slovenskej choreografky Kataríny Krnovej. Separovaný od všadeprítomných lesklých fólií pôsobil ich pohyb neumelo, pri neférovom porovnaní so špičkovými výkonmi svetového súčasného tanca nedokonalo a bez výrazu. Autorky obsadili do úlohy Fausta svojho bývalého profesora z Umprum Romana Karníka, ktorého nechali v bielej saténovej pyžame pofajčievať na okraji multimediálneho trojuholníka a sem-tam s pohľadom zahľadeným do prázdna preniesť nejakú myšlienku. Nad pochopiteľnosťou svojho projektu sa autorky, zdá sa, priveľmi nezamýšľali. Nakoniec, zvnútornenie faustovského konfliktu si vyložili anatomicky, priamo molekulárne, takže kto sa má právo sťažovať, že neporozumel Faustovým mozgovým bunkám? „Ať to dopadne jakkoliv, zasluhují uznání,“ povedal pre Reflex na margo projektu Milan Knížák s opatrnosťou konzultanta. Manažér celého projektu sa tamtiež priznal, že im nešlo iba o umenie, či o akési nenaplniteľné vízie. Mal pravdu. ZUZANA ULIČIANSKA

(Autorka je redaktorkou časopisu Divadlo v medzičase)