V noci z pondelka na utorok zomrel na jednej z rímskych kliník vo veku 84 rokov kardinál Agostino Casaroli, označovaný v minulosti aj za „architekta východnej politiky Vatikánu“. Bývalý dlhoročný vatikánsky minister zahraničných vecí a neskôr predseda vlády, vo vatikánskom slovníku „tajomník Štátneho sekretariátu Svätej stolice pre vzťahy so štátmi“ a neskôr aj jej „štátny tajomník“, vo výraznej miere ovplyvnil zahraničnú politiku Vatikánu najmä vo vzťahu k východoeurópskym štátom. Už v roku 1964 stál pri podpise čiastkovej dohody medzi Vatikánom a Budapešťou a v roku 1970 sa mu podarilo v plnom rozsahu obnoviť diplomatické vzťahy s Titovou Juhosláviou. V sedemdesiatych rokoch rokoval aj s predstaviteľmi vtedajšieho Československa. Najvýraznejším úspechom jeho rozhovorov bolo zriadenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie, čo v praxi znamenalo, že hranice štátu zodpovedali hraniciam cirkevných správnych území. Až dovtedy totiž časť slovenského územia patrila formálne pod maďarské diecézy. Sám Casaroli neskôr za hlavný predpoklad úspechu týchto rokovaní označil osobný záujem vtedajšieho ministra kultúry SR Miroslava Válka, ktorého úloha zostala nedocenená. Na druhej strane predstavitelia tzv. tajnej cirkvi na Slovensku Casaroliho misie častokrát brali s veľkým dešpektom, práve pre jeho až príliš úzke kontakty s vtedajšou politickou špičkou.
Diplomatické úsilie kardinála Casaroliho, odchovanca uznávanej vatikánskej diplomatickej školy Accademia ecclesiastica, vyústilo v jeho historickej návšteve Moskvy v roku 1971. Vrchol svojej kariéry dosiahol v roku 1979, keď ho súčasný pápež Ján Pavol II. vymenoval za štátneho tajomníka, teda ministerského predsedu a udelil mu kardinálsku hodnosť. Casaroli zohral aktívnu úlohu pri vyriešení hraničného konfliktu Argentíny a Chile, pričinil sa o zmiernenie rozporov amerických a európskych biskupov v otázke jadrových zbraní a v roku 1988 sa v Moskve stretol s Michailom Gorbačovom, ktorý o rok opätoval túto návštevu stretnutím s pápežom vo Vatikáne.
(REUTERS, TASR, jk)
