funkcionármi. Boráková, ktorá sa týmto prípadom zaoberala na základe interpelácie poslanca L. Pittnera, jeho odloženie odôvodnila šiestym článkom amnestie zastupujúceho prezidenta V. Mečiara. Na základe sťažnosti poškodeného J. Šáteka, bývalého riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania PZ v Bratislave, A. Kunová uviedla, že uznesenie V. Borákovej „považujem za nezákonné a predčasné“. Preverovanie podozrení z marenia vyšetrovania únosu M. Kováča ml. bude aj naďalej vykonávať Okresná prokuratúra Bratislava II. J. Šátek vo svojej sťažnosti uviedol, že zverejnená nahrávka telefonického rozhovoru exministra vnútra Ľ. Hudeka a riaditeľa SIS I. Lexu „je len jedným z radu dôkazov, ktoré nasvedčujú, že viaceré osoby v postavení verejných činiteľov sa vo fáze vyšetrovania prípadu poškodeného M. Kováča zavlečeného do cudziny dopustili trestnej činnosti“. Podľa J. Šáteka viaceré osoby v postavení verejných činiteľov marili vyšetrovanie „vytvorením“ dvoch neopodstatnených trestných oznámení na vyšetrovateľa P. Vačoka a na jeho osobu, „čím vytvorili sfalšované zákonné možnosti rozhodnúť dozorovému prokurátorovi o odňatí vyšetrovacieho spisu z dôvodu zaujatosti“. „Podieľali sa na vytváraní falošných dôkazov v trestnej veci poškodeného M. Kováča, ktoré spochybňovali spáchanie tohto trestného činu, umožňovali uniknúť trestnému stíhaniu a trestu samotným páchateľom a vytvárali dôkazy potvrdzujúce vyšetrovaciu verziu tzv. samoúnosu,“ uviedol Šátek. Podľa jeho tvrdení páchatelia marenia vyšetrovania zavlečenia mladého Kováča sa podieľali aj na perzekúcii P. Vačoka a jeho osoby a v rozpore so zákonom ho prinútili odstúpiť zo svojich funkcií.