om časovom intervale, ale v tom, že bude k dispozícii emitentom a investorom kedykoľvek na presadzovanie ich záujmov. Uviedol to na tlačovej be- sede generálny tajomník BCPB Marián Sásik a zdôraznil, že „súčasný krízový stav je len prechodným a do budúcna treba uvažovať so serióznym kapitálovým trhom SR“.
S účinnosťou od 1. júla burza zvýšila poplatky v priamych obchodoch a repoobchodoch. „Cieľom burzy bola snaha reštrukturalizovať cenník burzy vzhľadom na to, že od 1996 vzrástli priame obchody o 98%. Zároveň sme sa snažili o presun aspoň minimálnej časti obchodov na anonymný trh,“ zdôraznil M. Sásik.
Na minulotýždňovom zasadnutí Burzovej komory, na ktorom došlo k schváleniu zvýšenia poplatkov, sa rozhodlo aj o predĺžení spracovania derivátového systému zúčtovania. „Je to nová záležitosť, s ktorou sú najmenšie skúsenosti. Programátorské práce sa predĺžia o dva-tri týždne, a tak sa posunie aj otvorenie derivátového trhu pôvodne naplánované na 1. júla,“ uviedol M. Sásik. Podľa jeho slov dôjde k definitívnemu rozhodnutiu o termíne otvorenia derivátového trhu na budúcom zasadnutí Burzovej komory 3. júla.
Tajomník burzy reagoval na emisiu štátnych dlhopisov pre fyzické osoby. „To, či sa s týmito papiermi bude obchodovať na burze, je záležitosťou Ministerstva financií SR. Štátne dlhopisy pre fyzické osoby nie sú verejne obchodovateľné cenné papiere, čo je podľa môjho názoru len na škodu,“ uviedol M. Sásik a dodal, že „sa tým vytvorí čierny trh.“ Systém obchodovania na burze je podľa neho postavený aj na realizáciu listinných cenných papierov a problém môže vzniknúť len pri majetkovej dodávke medzi predávajúcim a kupujúcim. „Algoritmus párovania a finančného zúčtovania je identický s tým, ktorý prebieha v rámci zaknihovaných cenných papierov,“ uviedol M. Sásik.
Momentálne spracúva burza podľa M. Sásika interný materiál ohľadom možnej obchodovateľnosti zahraničných cenných papierov v rámci bratislavskej burzy. „Legislatívne je to možné, jediný problém vidíme v prevode majetkových práv z predávajúcich na kupujúcich,“ uviedol M. Sásik. Zahraničné cenné papiere sú podľa jeho slov zväčša v podobe listinných a sú majetkovo a finančne zúčtovávané v dvoch hlavných clearingových centrách so sídlom v Bruseli a Luxemburgu. Prax je taká, že ich členmi sú obchodníci s cennými papiermi jednotlivých členských štátov.
„Z pohľadu našich príspevkov a možností predstavuje napojenie na tieto domy nákladnú záležitosť, ktorú sme po rozhovoroch s členmi burzy zatiaľ zavrhli,“ uviedol. Výnimku má však amsterdamská burza, s ktorou bratislavská burza vedie konzultácie o členstve v rámci SR. „Iná situácia by nastala vtedy, ak by emitent súhlasil so zaknihovaním jeho cenných papierov. Ak má emisie vedené v spomenutých clearingových domoch a nebude mať záujem ich zapísať aj v Stredisku cenných papierov, budeme hľadať nové formy a spôsoby možných účtov,“ dodal.
Vyriešiť komplikovanú situáciu, keď sami emitenti nemajú záujem o obchodovanie s ich emisiami na trhu s cennými papiermi, by mala podľa slov M. Sásika rekodifikácia zákona o cenných papieroch. „To je však otázka až roku 1999,“ dodal na záver.
