Hecovali sme sa, keď sme išli na palubovku, aby sme im aspoň v malom oplatili prehru. Žiaľ, opäť sme si neporadili s ich taktickou hrou. Nechali sme sa učičíkať k pomalej hre. Sebakriticky priznávam, že ich hviezdu Streimikyte som mohla lepšie brániť. Obe hrávane vo Francúzsku, keď príde jej Orchies do nášho Bourges, akoby sa bála vopred. Tentoraz nás na začiatku lámala. Pri všetkej realite ma ôsme miesto neuspokojuje. Chcela som odísť zo šampionátu s víťazstvom. Navyše, mohli sme proti Kube získať pre Európu ďalšie miesto pre Sydney. Každá prehra po predĺžení o kôš je vecou šťastia, odklonilo sa od nás. Moje pocity z nemeckého šampionátu nie sú najlepšie. Pracuje vo mne červík. Mám zabudnúť na šampionáty? Štyri razy som reprezentovala na MS, päťkrát na ME, dva razy na olympiáde (Soul a Barcelona - pozn. red.). Mala som veľmi ťažký rok, najťažší v živote, hoci úspechov s CJM Bourges bol dostatok. Človek však nie je basketbalový stroj. Po strašnej rodinnej tragédii sa, ako na potvoru, zranila pred šampionátom moja sestra Silvia. Dnes neviem potvrdiť nič. Veľký slovenský výsledok ma však láka. V podstate rozmýšľam nad ukončením aktívnej basketbalovej kariéry. V Bourges chcú, aby som trénovala mladé hráčky. Nestojí však za uváženie, ak Boh dá, získať so Silviou zlato z európskeho šampionátu? Dnes je skoro hovoriť o budúcnosti do detailov.“ (pf)