vyhlásil, že najhoršie dni finančného zemetrasenia majú v Moskve už za sebou. Prezident Boris Jeľcin však vyslovil v pravidelnom piatkovom rozhlasovom príhovore inú mienku: „Hlavné starosti zostávajú pred nami.“ Chce totiž presvedčiť podnikateľov, aby „prestali špekulovať“ a desiatky miliárd dolárov, „uliatych“ za hranicami či do tieňového hospodárstva vložili do „reálnej ekonomiky“. Napríklad rakúsky denník Die Presse však vidí nádej pre ruské hospodárstvo práve v prekvitaní a raste aspoň tieňovej ekonomiky. Na prezidentove slová sa hneď ozval viceprezident Asociácie ruských bánk Viačeslav Zacharov s vecnou námietkou, že peniaze požičané „reálnemu“ hospodárstvu vynášajú menej, a predovšetkým je tu oveľa väčšie riziko ich návratnosti.
Pravda, podľa prezidenta Borisa Jeľcina štát musí pomôcť najväčším podnikom „reálneho“ hospodárstva, lebo oni sú hlavní platiči daní. Presnejšie, neplatiči. Z toho vznikajúci priepastný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu uviedol prezident ako zjavnú príčinu ruských finančných otrasov. Aj iný zdroj trvalej hospodárskej tiesne Moskvy však badá denník New York Times v súvislosti s tým, že Rusku chce pomáhať z ťažkostí Bill Clinton: „Nielen obrovský rozpočtový schodok, ale najmä prepletenie moskovskej vlády s mocnými podnikateľmi je prapríčinou krízy. Západ pomôže Rusom vyšplhať sa z nej, keď bude dôsledne dohliadať na to, kam u nich miznú peniaze. Skutočná ruská reforma spočíva v zastavení rozkrádania štátu.“ Práve toto koristníctvo ukazuje podľa konštatovania španielskych novín El Mundo na to, ako je „ôsme“ Rusko je na míle vzdialené od plnohodnotnej rovnosti so siedmimi najvyspelejšími krajinami skupiny G-7.
JOZEF FUKATSCH
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
