V čom spočívajú skúšky atómových zbraní? Ako sa uskutočňujú?
„Skúšky, ako robila povedzme India alebo Pakistan, sa robia hlboko pod zemou. Do zeme sa vyvŕta niekoľko sto metrov hlboká šachta s priemerom možno jeden meter. Do šachty spustia nálož, zasypú a odpália. Meracími prístrojmi potom merajú silu výbuchu, otrasy zeme, šírenie rádioaktivity v zemi, akustické ozveny a ďalšie. Veľká nálož umiestnená tesne pod povrchom zeme môže spôsobiť zemetrasenie, pri ktorom zahynie niekoľko tisíc ľudí. Preto sa skúšky robia v oceánoch a púštiach. Dá sa povedať, že samotný účel týchto skúšok je aj demonštratívny a odstrašujúci.“
Aj keď sa skúšky robia hlboko pod zemou a relatívne ďaleko od ľudí, určite majú vplyv na životné prostredie…
„Okolie je po odpálení samozrejme zamorené - výbuch môže mať vplyv na podzemné vody a môžu uniknúť plynné materiály, časom aj na povrch zeme. Vplyv na životné prostredie skúšky jednoznačne majú. Otázne je, ako dlho po výbuchu a v akom rozsahu. V päťdesiatych rokoch sa robili skúšky aj tak, že v púšti postavili umelé mesto a skúmali po výbuchu atómovej bomby napríklad silu tlakovej vlny a účinky na živé organizmy. Žiaľ, dodnes sa napríklad v dnešnom Kazachstane prejavujú následky ujmy na zdraví miestnych obyvateľov zo skúšok, ktoré tam robili v púšti.“
Sú dva druhy atómových bômb. Aký je medzi nimi rozdiel?
„Atómová bomba uránová je založená na štiepení atómového jadra. Druhý typ je vodíková atómová bomba, kde sa jadrá vodíka zlučujú do jedného, čím vzniká obrovská energia. Vodíková bomba je niekoľkonásobne silnejšia ako uránová.“
Dá sa porovnať výbuch atómovej bomby napríklad s únikom žiarenia v atómovej elektrárni ako je Černobyľ?
„Atómová bomba a jadrový reaktor sa zakladajú na iných fyzikálnych zákonoch - v atómovej bombe štiepna reakcia prebieha na základe rýchlych neutrónov, a štiepna reakcia v reaktore na základe pomalých neutrónov. V Černobyli došlo k chemickému výbuchu a následne unikal rádioaktívny materiál. Straty na ľudských životoch boli postupné. Keby na rovnaké miesto dopadla atómová bomba, okamžite by na mieste v okruhu 50 kilometrov nezostala živá duša, pretože po výbuchu nastane silná radiácia, silné ožiarenie a ľudia okamžite na spálenie umierajú. Dlhodobé dôsledky atómovej bomby sú určované céziom a jódom, ktorý sa uchytí v organizme. Treba povedať, že spočiatku boli atómové bomby obrovských rozmerov. Bomba zhodená v Japonsku mala rozmery troch veľkých skríň, no čo sa týka účinku, v dnešnom ponímaní bola jedna z malých. A umrelo tam možno 300 tisíc ľudí. Vodíková bomba je niekoľko sto až tisícnásobne silnejšia. V súčasnosti takú bombu odveziete v osobnom aute.“
Aká je presnosť dopadu atómovej nálože na určený cieľ v prípade jej vystrelenia do vzduchu?
„Trefná presnosť je plus mínus päťsto metrov. Pritom väčšia raketa môže mať desať aj dvanásť náloží. Nosná raketa sa vypáli na jednom mieste a nad územím, na ktoré bola poslaná, sa rozdelí na viac náloží, ktoré sú takisto presne riadené. Následky výbuchu takejto rakety s viacerými náložami by boli extrémne.“
RICHARD FILIPKO
