Telesný a duševný je názov samostatnej výstavy Dušana Zahoranského, ktorá je v koncepcii V. Beskida sprístupnená v košickom Múzeu Vojtecha Löfflera. Témou výstavy sa stal problém, ktorý má hlbšie korene v dejinách myslenia. D. Zahoranský sa vzťahom tela a duše, telesna a duševna, zaoberá vo svojich prácach už viac rokov. Nesnažil sa stanovené témy vyriešiť definitívne, ale využiť svoje schopnosti, vysloviť názor a svojím podielom prispieť k ich riešeniu. Dušan Zahoranský je minuloročným absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru prof. Juraja Bartusza. Napriek tomu, že štúdium ukončil iba nedávno, účasť na viacerých domácich i zahraničných výstavách je dôkazom akceptácie jeho tvorby. K najvýznamnejším patrila výstava štyroch finalistov súťaže Mladý výtvarník roka v Slovenskej národnej galérii (1996) a Galérii Medium (1997). Zahoranského počiatočné práce boli charakteristické snahou o porozumenie materiálu a skúmanie jeho výrazových možností. Hlavným princípom tvorby sa stalo programové skúmanie vzťahov a súvislostí medzi problémami a ich výtvarným vyjadrením. Záujem o hľadanie adekvátnych vyjadrovacích prostriedkov ho viedol okrem práce so sochou, s objektom a inštaláciou aj ku videu, videoinštalácii a fotografii. Vo svojej doterajšej tvorbe sa okrem témy telesna a duševna zaoberal aj problémom harmónie, času a priestoru, možných hraníc, vzťahu vnútra a vonkajška, zobrazenia a videnia. Vzťah telesna a duševna Dušan Zahoranský riešil v dielach figuratívneho charakteru. Ľudská postava nebola cieľom zobrazenia, ale slúžila ako prostriedok alebo spôsob vyjadrenia skúmaného problému. (Nie je bez zaujímavosti, že postava bola vždy mužská a mala výrazne autobiografický charakter.) Najnovšia práca Hlboký spánok vznikla procesom inverzného modelovania, uberaním materiálu - hĺbením do zeme. Polyesterový odliatok takto vzniknutého „priestoru“ bol nainštalovaný na strope galérie. V jeho spodnej časti je vymodelovaná skrčená ležiaca postava. Spiace, možno pochované telo, bolo povýšené, vyzdvihnuté nad horizont vnímania do sfér nepozemských, kde už človek prestáva byť masovým pustovníkom vo svojej súkromnej jaskyni. JURAJ ČARNÝ
(Autor je študentom FF UK.)
IGRIC ZA ROK 1997 - ZOZNAM OCENENÍIgric za celoživotné dielo: STANISLAV SZOMOLÁNYI, kameraman (za profesionálne a umelecké majstrovstvo, ktoré dosiahlo vrchol vo filmoch režiséra Štefana Uhra Slnko v sieti, Organ, Tri dcéry, Keby som mal pušku a Pásla kone na betóne, vo filme Stanislava Barabáša Krotká a vo filme Martina Hollého Balada o siedmich obesených)
Igric za hranú filmovú tvorbu pre kiná: nebol udelený
Igric za televíznu dramatickú tvorbu: ZITA FURKOVÁ, herečka (za hlboko precítené a sugestívne stvárnenie postavy osamelej ženy, vyradenej na okraj ľudského spoločenstva, vo videofilme Priateľstvá padajúceho lístia od režiséra Juraja Nvotu)
Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu: DEŽO URSINY in memoriam a IVO BRACHTL (autori videofilmu Času je málo a voda stúpa, v ktorom rozvinuli tému hraničných ľudských situácií formou osobných výpovedí o bytostných problémoch života a smrti)
Igric za animovanú tvorbu: nebol udelený
Prémia za hraný film: MARTIN ŠULÍK, režisér a MARTIN ŠTRBA, kameraman (Orbis pictus)
Prémia za televíznu dramatickú tvorbu: JARO RIHÁK, režisér a MILOŠ KRMÍČEK, kameraman (Smutný valčík)
Prémia za dokument: MÁRIO HOMOLKA, režisér a kameraman (Rodáci), ZUZANA KOČNEROVÁ, režisérka a scenáristka (Operená sezóna)
Prémia za animovanú tvorbu: VLADIMÍR KRÁL, režisér a animátor (Keď nie, tak nie)
Prémia za ostatnú televíznu tvorbu: PETER DIMITROV, režisér (hudobný dokument Ten-tet s prihliadnutím na film C‘est la vie), LADISLAV BARIAK, redaktor (televízne magazíny o dramatickom umení Oko)
Prémia za študentskú tvorbu: MARTIN REPKA, režisér (krátky hraný film Plávanie), BARBORA PAŠŠOVÁ, režisérka a kameramanka (dokument S farbou von)
Prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku: JELENA PAŠTÉKOVÁ a VÁCLAV MACEK (Dejiny slovenskej kinematografie)
Cena Ruda Slobodu od autorskej ochrannej spoločnosti LITA: JELENA PAŠTÉKOVÁ a VÁCLAV MACEK (Dejiny slovenskej kinematografie)
Cena slovenskej filmovej kritiky za hraný film: ORBIS PICTUS (réžia Martin Šulík)
Cena slovenskej filmovej kritiky za dokumentárny videofilm: ČASU JE MÁLO A VODA STÚPA (Dežo Ursiny a Ivo Brachtl)
Cena slovenskej filmovej kritiky za najlepší zahraničný film v slovenských kinách: ŽIARA (Shine, Austrália/Veľká Británia, Scott Hicks)
Cena filmových novinárov za distribúciu najlepšieho zahraničného filmu v slovenských kinách: INTERSONIC (distributér filmu Žiara)
Predseda poroty: Dušan Hanák
Členovia poroty: Tibor Biath, Peter Hledík, Juraj Lihosit, Dušan Mitana, Jozef Puškáš, Rudolf Urc
Hlavné ceny a prémie udeľujú: Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond
