" spomína si na prvé minúty po havárii rýchlovlaku ICE 884 na trase Mníchov - Hamburg. Nielen pre Hörnicka, ale pre celú 6-tisícovú dedinu Eschede, kde sa nešťastie odohralo, to bol hrozný zážitok. "Podobná skaza tu bola naposledy v roku 1976 pri obrovskom lesnom požiari," spomína si iný obyvateľ dediny, ktorý po nešťastí utekal na miestnu poštu zavolať pomoc. Výbuch však poškodil aj väčšinu telefónnych liniek. Jednému z cestujúcich zlyhával hlas, keď rozprával svoje šťastie v nešťastí. "Okno, pri ktorom som dostal miestenku, prerazil stĺp z mosta. Vďaka Bohu, že mi sprievodca dovolil, aby som si presadol. Asi mi tým zachránil život..." "Je to vôbec najhoršie nešťastie, pri akom som počas svojej tridsaťročnej kariéry zasahoval. Keď som medzi mŕtvymi uvidel aj deti, nemohol som potlačiť slzy a rozrušenie. Potom sa veľmi ťažko pracuje," vysvetľuje zasa 57-ročný záchranár Gerd Knoop. Strach však včera obchádzal predovšetkým cestujúcich, ktorí len deň po katastrofe opäť nastúpili do rovnakého expresu Intercity 884 Wilhelm Conrad Röntgen z Mníchova do Hamburgu a v novinách si prezerali hrozivé zábery. "Je zvláštne sedieť v rovnakom ICE, aj keď si hovorím, že niečo podobné sa dvakrát po sebe nestáva," upokojuje sa 33-ročná žena z Mníchova. Vlakom 884 jazdí každý deň. "Po stredajšom nešťastí u mňa neprestal zvoniť telefón, všetci známi chceli vedieť, či som v poriadku," hovorí. Stredajšia katastrofa zanechala stopy aj na zamestnancoch železnice. Na rukávoch majú smútočné pásky. "Niečo také zo seba len tak ľahko nestrasiete," hovorí jeden zo sprievodcov.
Autor: DPA, mim (Viac na 6. a 7. strane)
