Predseda správnej rady Spartaka Trnava Ing. Ján Gabriel, ktorý spolu s J. Bachratým, V. Poórom a ďalšími v dobrom úmysle ťahá trnavskú futbalovú káru už tri sezóny k titulu, sa zadumane pozeral na dav najvernejších priaznivcov "andelov", čakajúcich po zápase s D. Stredou na svojich miláčikov. Namiesto titulu dostali zase iba šiltovky Spartaka. Tí, ktorí tvrdia, že "my ťa Spartak nikdy neopustíme". Napriek tomu, že herne to už nie je ten Spartak, čo býval. Gabriel si v duchu predstavoval, čo by to bola za šou, keby Trnava hrala o titul, na ktorý mala, a nie iba o druhé miesto. V našej lige však už neplatí nič, čo je na papieri, zdá sa, akoby sa hrala nie Mars Superliga, ale liga na - Marse. Nik jej nerozumie. Tento ročník by mohol prebudiť tých "osvietencov", ktorí si myslia, že šestnásťčlennou ligou urobíme dieru do sveta. Opak je pravdou. Košice získali titul "povinne", bez väčšej námahy, v každom smere boli lepšie, hoci mnohí hráči mali v nohách dvojnásobok náročných zápasov než ostatní (reprezentácia, Liga majstrov, pohár). O tom, aká je v lige asi úroveň a ako môže byť všetko inak, možno napovie sebavedomá veta bývalého tvorcu Trnavy a 22 kôl trénera znovu majstrovských Košíc Karola Peczeho na otázku, ako by pod jeho vedením skončil Spartak. "Mali by sme pred 1. FC náskok desať bodov!?" Trnava do 23. kola viedla o tri body, ale po sebe nasledujúce a spôsobom hry zahanbujúce prehry v Prievidzi (0:3) a s Interom (0:2) spôsobili, že sa jej domček s vizitkou titulu začal zosypávať, pričom pod základy si položila výbušninu sama. A hoci potom 1. FC vybuchol na Slovane, titul si už zobrať nedal. Takú hlúposť ako Spartak v 24. a 25. kole neurobil. Ak sa pozrieme na ligu spätne, prerod Trnavy na majstrovský tím napriek mnohým investíciám nevyšiel, naopak, 1. FC s nonšalantnosťou obhájil titul, ktorý mu vlani tiež Trnava ponúkla, vtedy doslova v hodine dvanástej, alebo takmer po termíne. Až sa človeku zdá, že je to všetko veľkolepé divadlo.