Pretože som sa potreboval nadýchať farieb a tvarov, navštívil som v tomto týždni niekoľko obrazární a galérií i tých obchodíkov s obrazmi, ktoré som si nazval obrazovými butikmi. A vznikol aj nový typ galérie skríženej s kaviarňou - café galerie. Zistil som, že existuje u nás niečo ako trh s výtvarným umením, aj keď má ešte kostrbaté obrysy. Videl som, že okolo nás sú naskladané tisíce obrazov. Akademici (tak v ramárni označujú akademických maliarov) vedľa samoukov, etablovaní majstri vedľa začiatočníkov. A pretože ceny určuje trh, sú aj ceny rozkolísané: od pár stovák po desaťtisíce korún. Videl som naozaj krásne grafiky známych výtvarníkov za ceny veľmi, veľmi podhodnotené. A pritom, ako som tušil a ako som sa dozvedel, investície do obrazov sú tie najspoľahlivejšie. Cena obrazov Oskara Kokoschku doteraz vzrástla 1500-krát! Samozrejme, Kokoschku v našich galériách na predaj nenájdete. Teda pravého Kokoschku. Jedno je však isté: ani jeden obraz sa po rokoch nepredá za menšiu cenu, než bol kúpený. Žijeme obklopení obrazmi, celá naša civilizácia je ako jedna obrovská Altamira vymaľovaná obrázkami. Naša civilizácia by sa mala volať vizualizácia. A predsa tak málo pozornosti venujeme naozajstnému výtvarnu. Zistil som to aj v galériách, ktoré sú nabité obrazmi a pritom poloprázdne. Ale možno to tak má byť. Možno je to taký malý azyl pred ruchom tohto sveta.