Píšem Vám preto, lebo ma v poslednom čase začína znepokojovať Vaša existencia. Nie, neprišli sme doteraz do nijakého konfliktu. Vlastne sa vôbec nepoznáme. A predsa sa poznáme už dlhý čas. Hovorí sa tomu známosť z videnia. Poznáme sa tým, že sa nepravidelne pravidelne stretávame. Všimli ste si, ako málo pohľadu venujú ľudia ľuďom? Letmo preletíte po tvári a v tej chvíli Vám Váš osobný komputer v mozgu začne vyhodnocovať, či toho človeka poznáte. Ak zistí, že nie, idete ďalej. Koľko ľudí stretneme za jeden taký deň? Taký normálny, zaľudnený, mestský deň (na holiach to bude oveľa menej.) Sú to tisícky. Tisíce ľudí, tvárí, tiel, existencií, bytostí... Niektoré vidíte prvý a posledný raz. Skúšali ste si občas večer vybaviť aspoň jednu neznámu tvár, ktorá Vám utkvela v pamäti? Mne sa to nepodarilo. Ani jedného, jediného neznámeho som si z toho dňa nezapamätal. Smutné, však? Naskakovali mi iba tváre mojich známych a potom ľudí, ako ste Vy - známi z videnia. Možno som aj ja pre Vás známy z videnia. A možno ste ma jednoducho nezaregistrovali. Na okamih sa pretínajú naše cesty a životné príbehy. Vy idete po svojom, ja tiež. V istej chvíli, ktorá je rovnako náhodná ako zákonitá, sa naše dráhy pretnú. Stretneme sa vo dverách obchodu, na zastávke mestskej hromadnej dopravy, pred bankou, pri tej istej knihe v kníhkupectve. Pozrieme sa na seba. Vidím Vám na očiach, že ma poznávate. Rovnaké poznanie sa asi blysne aj v mojom pohľade. Poznáme sa, a predsa sa nepozdravíme. Pretože vlastne sa nepoznáme. Nikto nás nezoznámil. Oficiálne sme si cudzí a neznámi. A potom to niekto z nás nevydrží. Kývne hlavou, zašomre niečo, čo sa pri dobrej vôli dá brať ako pozdrav. Už sa mi to stalo niekoľkokrát: takto za pochodu som sa zoznámil s ľuďmi, ktorých som nepoznal. Odvtedy sa s nimi zdravím. Zo zotrvačnosti i ľudskej spolupatričnosti. Voľakedy som si chcel urobiť svoje súkromné sčítanie ľudí, s ktorými sa poznám. Odložil som realizáciu tejto myšlienky, pretože bola neuskutočniteľná. Boli by to desaťtisíce bytostí. A možno ani nie... Možno by som šokujúco zistil, že mám známych oveľa menej. Aj tých známych z videnia.

Vážený pane, milá pani, moji známi z videnia, možno budeme chodiť popri sebe takto až dovtedy, kým jeden z nás nezmení miesto trvalého pobytu alebo životné návyky. Možno sa nikdy nedozvieme jeden o druhom, kde pracujeme, koľko máme detí a rokov, akí sme v skutočnosti... Ľudí je okolo nás predsa tak veľa.

Váš známy z videnia Daniel Hevier