Príťažlivá energia afrického primitívneho umenia pre Európu sa datuje zhruba od čias van Gogha a Gauguina, neskôr ju vstrebávala celá európska výtvarná avantgarda na čele s Picassom, Brancusim, Lipchitzom, Modiglianim či Moorom. Najmä v súvislosti s retrospektívou jedného z najvýznamnejších svetových sochárov 20. storočia Henryho Moora v Harrachovom paláci v neďalekej Viedni je zaujímavé sledovať súčasnú bratislavskú expozíciu kameňosochárov zo Zimbabwe, ktorá v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci potrvá do 14. júna. Obidve polohy siahajú do vzdialenej minulosti, pretavenej do poznania umeleckých foriem súčasnosti a mysliacich v obsahu nadčasových. Samozrejme, Moore i sochári zo Zimbabwe sú natoľko jedineční, že hľadať spoločné dotyky možno len za podmienky prijatia Jungovej myšlienky o archetypoch - spoločných motívoch pre celé ľudstvo, ktoré v nás driemu a vynárajú sa bez našej vôle a uvedomenia. Viac-menej duchovná vitalita pri hľadaní prapôvodných univerzálne vrodených foriem a predstáv s výsledným sochárskym tvarom je až prekvapujúco príbuzná. Nie nadarmo vplyvný londýnsky výtvarný teoretik Michael Shappert poznamenal: „Je zvláštne, že z desiatich najvýznamnejších sochárov sveta asi päť pochádza zo Zimbabwe.“ Bratislavská kolekcia, pripravená Ing. M. Petrovským (riaditeľ Múzea mimoeurópskych kultúr na Žižkovej 18 v Bratislave) a Dr. I. Jančárom, predstavuje 43 plastík kmeňa Šóna, ktorý žije a tvorí v Zimbabwe a svojou úrovňou dosahuje svetové parametre. Sochy tohto kmeňa boli objavené neočakávane asi pred tridsiatimi rokmi v jednotvárnej krajine savany v strede veľkej južnej africkej planiny. Kritici ich štýl popisujú ako najdôležitejší smer, ktorý sa v Afrike objavil za posledných sto rokov. Šóna je kmeň, rasa, náboženstvo, zvyk a tradícia. Nevyrastajú z hnutia, manifestu alebo programu, podstatné je vnútorné precítenie umenia. Evokujú prírodné formy a hľadajú tajomstvá v snahe stretnúť sa s duchmi a prejaviť toto prepojenie v kreatívnom čine. „Nemám štýl, mojím štýlom je život,“ vyhlasuje jeden z veľkých súčasných kameňosochárov zo Zimbabwe Tapfuma Gutsa a jeho kolega Bernard Takawira rezolútne zdôrazňuje: „Sochárstvo nie je železničnou stanicou, je to autorova vlastná cesta…“ Vplyv sochárov zo Zimbabwe zaznamenal aj citlivý indikátor na aktuálnej svetovej burze svetového umenia - v galériách v New Yorku - kde sa ich plastiky z bohatého sfarbeného serpentínu či pevného sivého „limestonu“ predávajú od 25 tisíc USD smerom nahor. Napriek zvýšenému záujmu sa tieto diela neskomercionalizovali. Aj tí najuznávanejší umelci stále preukazujú vysoký stupeň integrity, nikdy nekopírujú, používajú výlučne ručné nástroje. Výstava je pravdivým príbehom života šónskych sochárov v kameni…
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
