Talianska republika, ktorá za svojich 52 rokov trvania už zažila 55 vlád, aj naďalej zostáva jednou z politicky najnestabilnejších krajín západného sveta. Snahy o ústavné reformy, ktoré by zaviedli prezidentský systém, vytvorili predpoklady pre fungujúci bipolárny politický systém a vzali hlavné tromfy z rúk separatistov zavedením federalizmu - najmä v oblasti prerozdeľovania daní na základe prosperity jednotlivých regiónov - stroskotali v utorok v dolnej snemovni parlamentu, ktorej chýbala politická vôľa pokračovať v diskusiách.
Neúspech rozhovorov možno pripísať na vrub najmä nevypočitateľnému správaniu Silvia Berlusconiho, ktorý dodnes nedokázal stráviť svoj neslávny pád v roku 1994, keď po siedmich mesiacoch v kresle premiéra stratil väčšinu v parlamente. Berlusconi je naďalej presvedčený o tom, že po vyhratých voľbách dostal imaginárny mandát z rúk ľudu, ktorý ho oprávňoval viesť krajinu ďalšie štyri roky. Situáciu skomplikovala aj skutočnosť, že talianska prokuratúra v ten istý deň - teda takmer súčasne s rokovaním parlamentu - požadovala pred súdom v Miláne päť rokov väzenia a 12 až 15 miliárd lír pokuty pre vodcu Forza Italia usvedčeného z podplácania politických strán (najmä socialistov Bettina Craxiho) v čase, keď Berlusconi budoval svoje mediálne impérium.
Uplynulý týždeň sa ozvali hlasy, ktoré v prípade zlyhania reforiem požadovali predčasné voľby. Po tom, čo sa súčasnej vláde Romana Prodiho podarilo aj napriek mnohým kuvičím hlasom priviesť Taliansko triumfálne ako zakladajúceho člena do skupiny krajín so spoločnou menou euro, boli totiž ústavné reformy v poradí druhou prioritou jeho kabinetu. Viacerí jeho poprední členovia však podobný vývoj po utorkovom neúspechu dementovali. Súčasnému kabinetu ľavého stredu, ktorý nastúpil ako koalícia Olivovníka po voľbách pred dvoma rokmi, dávali mnohí iba veľmi krátku životnosť. Samotný premiér Romano Prodi bol považovaný za nevýrazného outsidera. Dĺžkou svojho zotrvania v úrade však nateraz láme všetky časové rekordy a zdá sa, že jeho pozície neoslabil ani utorkový neúspech.
JURAJ KITTLER