Ani včerajší deň nepriniesol jasno do viac ako dva mesiace trvajúcej kauzy odvolaných riaditeľov základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským v Búči a Bátorových Kosihách. Prednosta Okresného úradu v Komárne Ernest Macho ohlásenú tlačovú besedu, kde mal zverejniť dôvody odvolania, bez udania dôvodu odvolal. Je len symptomatické, že v čase, keď sa situácia zo dňa na deň radikalizuje, ministerka školstva Eva Slavkovská navštívila materskú školu v Senci. STV v utorok pohotovo uviedla „predvolebný“ šot, v ktorom bola ministerka predstavená ako dobrá stará mama hrajúca sa s deťmi kolo-kolo a v piesku s formičkami… Je to samozrejme menej problematické, ako ísť medzi rodičov a pedagógov do Bátorových Kosíh a Búča či do Komárna. Na kolo-kolo po vyše dvoch mesiacoch márneho „boja“ o svojich riaditeľov veľa chuti nemajú a znechutenie nad aroganciou štátnej moci ani veľmi neskrývajú. Problém, ktorý mohol byť iba odborným, sa stal politickým. Nebol porušený zákon, lebo prednosta má právo odvolať. Občan však už nemá právo dozvedieť sa prečo. A tak nech už sa dnes povie hocičo, mnohí občania veria, že prvotným impulzom bolo údajné vyjadrenie ministerky „ako to, že tí dvaja, kde žiaci neprevzali vysvedčenia, sú ešte riaditeľmi“. Štátna správa tento problém nechala príliš dlho otvorený na to, aby bolo možné dosiahnuť kompromis. Ak o nejaký vôbec mala záujem. Chuť dohodnúť sa síce prezentovala, ale iba ak rodičia akceptujú, čo ona chce.
Odvolanie opäť dokázalo, že volení zástupcovia ľudu v apríli 1995 novelou zákona o školskej samospráve nesledovali záujmy občana, keď ho z rozhodovania o vymenovaní a odvolávaní riaditeľov vylúčili a nechali rozhodovanie úplne v rukách štátnej správy.
Záujmy občana nesleduje ani navrhovaná novela školského zákona. Premiér Mečiar ju síce označil za protiústavnú, ale poslanci jeho hnutia ju posunuli do druhého čítania. Prijatie novely však určite poteší ministerku, ktorá vo svojom prvom novoročnom príhovore uviedla, že „naše svedomie by určite nebolo pokojné, keby sme pre všetkých mladých ľudí tejto krajiny nevytvorili rovnaké podmienky pre vstup do života. Medzi ne určite patrí aj možnosť dôkladnej znalosti slovenského jazyka i histórie slovenského národa“. Pre „pokojné svedomie“ po neúspechu tzv. dobrovoľného zavedenia tzv. alternatívneho vyučovania a zamietnutí návrhu ministerstva privítala návrh poslancov svojej rodnej strany.
Ak si spomenieme, že sama sa považuje za ministerku štátotvorného národa, neprekvapí, že chce zriadiť trinásť slovenských málotriedok za 23 miliónov, lebo to stojí za to. „Najmä v súčasnej situácii, keď v súvislosti so všeobecne sa zhoršujúcou situáciou obyvateľstva mnohí rodičia nemôžu obetovať peniaze ani na cestovný lístok svojich detí do inej obce a tieto musia chodiť do maďarských škôl.“ To je podľa ministerky asimilácia „národnej väčšiny“ na vlastnej domácej pôde. Ministerka zabudla, že v rovnakej situácii sú aj deti maďarskej národnosti a ich rodičia. Menšiny pravdepodobne asimilované byť môžu. Sú to rovnakí občania tohto štátu, ktorí mu rovnako platia dane.
Ústava SR zaručuje národnostiam právo na vzdelanie v ich jazyku. Právo voľby školy pre svoje dieťa by však mal mať rodič. Štát mu má vytvoriť podmienky na výber.
JÁN CHLUP
