Na našom mediálnom poli sa objavila ďalšia súkromná televízia. Funguje však pod starou známou skratkou STV. Že to nie je možné? Že je to verejnoprávna a nadstranícka inštitúcia? Omyl. To je už dávno pasé. Nechcem písať o množstve repríz už neraz reprízovaných programov. Ani o tom, že z obrazovky STV zmizli zábavné programy a s nimi aj najlepší slovenskí humoristi. Či o tom, že športoví fanúšikovia už nemajú možnosť sledovať také významné športové podujatia, ako je Liga majstrov vo futbale alebo MS v hokeji. Zato nám však táto súkromná televízia v hojnom počte ponúka programy iného žánru - monotematické, väčšinou s tým istým kladným hrdinom (či členmi jeho „družiny“). V hlavnom vysielacom čase ponúka relácie ako Pressclub, Ako ďalej, pán premiér?, Kroky, Silná káva, v ktorých prevahu už spomínaných hlavných hrdinov zvýrazňuje „nestranný“ moderátor. A ak by sme pri týchto programoch vyhladli, ponúka nám „Fašírku“, pri ktorej sa súdnemu divákovi obráti žalúdok. A nebolo tomu tak dávno, čo sme si v sobotu večer mohli s nostalgiou zaspomínať na časy, keď „zjazdovala“ naša jediná a najlepšia strana. Keď veľký vodca čítal svoj prejav a jeho oddaní (či poddaní?) mu nadšene tlieskali. Veru, naša STV nám umožnila spomínať na časy minulé. Len sa bojím, aby to nebola náhodou vízia budúcnosti.

JÁN SALAJ, Námestovo