Keď v roku 1974 uskutočnila India svoj prvý jadrový pokus, vtedajší pakistanský premiér Zulfikar Ali Bhutto sa nechal počuť, že obyvatelia jeho krajiny „sú pripravení živiť sa aj trávou, ak bude treba, ale musíme mať atómovú bombu“. Stalo sa. Uplynulo 24 rokov a tím pakistanských vedcov hlási „hotovo“, dokonca sa netají tým, že susednú Indiu trochu predbehol. Národ síce nemusel jesť trávu, ale krajina, v ktorej sa čistý ročný príjem na obyvateľa pohybuje okolo 440 dolárov, dnes vynakladá jednu štvrtinu rozpočtu na zbrojný program. Môže sa však pochváliť raketami stredného doletu s jadrovými hlavicami, ktoré sú schopné zasiahnuť ktorýkoľvek bod na území susednej Indie.

Podobne nová, nacionalistami vedená indická vláda predložila v pondelok štátny rozpočet, v ktorom sa počíta so 14-percentným nárastom zbrojných výdavkov, dosahujúcich 10 miliárd dolárov. Obe krajiny začali nové kolo zbrojenia vo chvíli, keď sa vo svete presadzuje práve opačná tendencia. Na svoju obranu tvrdia, že teraz, keď si v praxi otestovali svoju schopnosť vyrábať jadrové zbrane, sú ochotné rokovať so svojím susedom o urovnaní tradičných územných sporov a súčasne zastaviť ďalšie skúšky a pripojiť sa k celosvetovému moratóriu. Podobné argumenty používalo pred rokom aj Francúzsko - počas svojich posledných pokusov v Tichomorí. V prípade Pakistanu však do súčasného „jadrového klubu“ pribudol úplne nový člen.

Čo bolo príčinou posledného kola jadrového zbrojenia, ktoré sa udialo mimo hlavnú politickú os Východ - Západ? V prvom rade už spomínané územné spory, ktoré sprevádzajú Indiu a Pakistan od samotného vzniku a prejavili sa v už troch vzájomných vojenských konfliktoch. Na druhej strane však netreba prehliadnuť aj indické ašpirácie, podložené najmä obrovským počtom obyvateľstva, hrať významnejšiu úlohu v celosvetovom meradle. V prípade mohamedánskeho Pakistanu sa rovnako hovorí aj o prvej „islamskej bombe“, ktorá pravdepodobne riadne zvýši sebavedomie arabského sveta.

Nové kolo nukleárneho zbrojenia má však aj svoju pozitívnu stránku - vyprovokovalo nebývalý, veľmi otvorený dialóg medzi Pekingom a Washingtonom. Cieľom oboch krajín je zvolať celosvetovú konferenciu, zameranú nielen na vyriešenie súčasnej krízy, ale aj na otázku jadrového odzbrojenia ako takého. JURAJ KITTLER