kúry metadon a namiesto neho ponúkla nový liek, nazývaný ORLAAM. Už vyše 25 rokov predstavuje metadon náhradu za heroín pre narkomanov, no keďže ich privádza do extázy, priťahuje aj húfy priekupníkov, dúfajúcich, že ho predajú či vymenia za inú drogu. Preto väčšina všeobecných lekárov odmieta podávať metadon. ORLAAM nevyvoláva extázu, takže nemá žiadnu „pouličnú“ hodnotu. Vďaka tomu ho môžu lekári narkomanom podávať bez obáv, že by sa zdravotnícke zariadenie zmenilo na klubovňu narkomanov a priekupníkov, čo by odradilo ostatných pacientov. „Vďaka tomu, že ORLAAM nemá omamujúci účinok metadonu, iba málo pacientov berie počas odvykacej kúry zároveň opiáty,“ vyjadril sa dr. Forrest Tennant, riaditeľ a zakladateľ kliniky Štátnych zdravotných služieb. Vyjadril nádej, že práca jeho kliniky sprístupní liečbu narkomanov lekárom v celej krajine. „ORLAAM je liek, ktorý vhodne zapadne na všeobecnú kliniku. Pacienti prichádzajú, správajú sa slušne a návštevy musia opakovať iba trikrát týždenne v ktorúkoľvek dennú dobu,“ dodal. Heroín je čoraz rozšírenejší, lebo zlepšujúca sa kvalita umožňuje fajčiť ho alebo šnupať namiesto tradičného vpichovania, vďaka čomu sa stal „módnou“ drogou 90-tych rokov.
John, pacient kliniky, bral heroín od r. 1963 a obáva sa, že dnešní mladí ľudia majú väčšiu šancu navyknúť si naň. „V tejto krajine dnes mládež doslova zabíjajú heroínom. ORLAAM by ich mohol vrátiť do života a dať im šancu,“ hovorí John a dodáva, že priekupníci nalákajú deti a mladých na heroínové balíčky po sedem dolárov a potom, keď si naň zvyknú, ich denná dávka vyjde až na 150–200 dolárov. Uňho sa takéto štádium skončilo trojročným pobytom vo väzení za krádež. Bývalý letecký mechanik, ktorý sa momentálne živí nakladaním kamiónov a nevie sa zbaviť strachu z recidívy, pokračuje v rozprávaní: „V susednej cele bol chlapík, ktorý si odkrúcal 25 rokov až doživotie. Bol na tom rovnako ako ja, užíval heroín 25 rokov. Pokojne som to mohol byť ja. Nechcem sa ocitnúť za mrežami na 25 rokov. Keď sa dám v živote na správnu cestu, už nebudem musieť bojovať s drakom (heroínom).“ Dr. Tennant riadi odvykacie kliniky od roku 1975 a momentálne ich je 35. No pri takej epidémii narkomanov je podľa neho najschodnejším riešením liečba ORLAAM-om, ktorú možno robiť v bežných ordináciách. Naliehavosť situácie zvyšuje fakt, že 98 % narkomanov je infikovaných vírusom hepatitídy C, ktorá je smrteľná, ak sa nelieči. „Hepatitída typu C sa stáva infekciou konca tisícročia. Je hrozbou pre nás všetkých,“ vysvetľuje doktor. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že hepatitídou C je infikovaných 170 miliónov ľudí, vrátane asi 4,5 milióna Američanov. „Nemáme vakcínu ani liek, no vieme, že najväčším zdrojom v krajine sú narkomani, takže z hľadiska perspektívy je prioritou dostať týchto ľudí z ulice, zbaviť ich ihly, heroínu a zakomponovať ich do programu.“ Hepatitída C napáda pečeň a ak sa nelieči, väčšinu narkomanov zabíja vo veku 50 rokov. Vírus možno zvládnuť, ak postihnutí vymenia drogu za sadu liekov, vitamínov, aminokyselín a vhodnú stravu. Zbaviť sa návyku však nie je ľahké. Ak človek berie heroín 10 až 20 dní, podľa dr. Tennanta dochádza k trvalým zmenám v neurónových transmiteroch mozgu, takže narkomani potrebujú opiáty po zvyšok života. Z toho vyplýva, že väčšina narkomanov sa musí zmieriť s tým, že bude brať metadon alebo ORLAAM až do smrti, no zatiaľ čo metadon sa berie denne, ORLAAM iba trikrát za týždeň, takže menej narúša každodenný pracovný život. Väčšina pacientov na Tennantovej klinike si platí náklady - 190 dolárov mesačne - sama. To je však nič v porovnaní s heroínovým návykom, ktorý môže stáť tisícky dolárov každý mesiac. (REUTERS)
TROCHA ŠTATISTIKY
Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave na Hraničnej ulici je u nás najväčšie aj najviac vybudované. Jeho výsledky uznávajú i zahraniční odborníci. Centrum zaznamenalo vlani vyše 65 tisíc kontaktov. Do apríla v ňom bolo zaregistrovaných 2136 toxikomanov - takmer tri štvrtiny z toho sú muži. Pacienti majú k dispozícii 14 liečebných programov. Väčšina z nich užíva heroín, z toho 77 percent prostredníctvom vpichu do žily (intravenózne). Vekový priemer týchto závislých je 21 rokov. Centrum si robí vlastnými silami prieskum na HIV/AIDS medzi svojimi klientmi. Túto chorobu zistili zatiaľ iba u jedného percenta pacientov.
METADON V USA
Liečba, pri ktorej sa pod lekárskym dohľadom podáva náhradná droga metadon (tzv. substitučná liečba), funguje v USA už 25 rokov. Rozšírila sa najmä po prepuknutí epidémie AIDS v polovici 80. rokov. Metadonom sa v Spojených štátoch liečia desaťtisíce závislých, podobné je to i v západnej Európe. V USA sa na udržiavaciu liečbu začína čoraz viac využívať aj podobný liek ORLAAM. Americká verejnosť prijíma liečbu metadonom rezervovane, podobne ako výmenu striekačiek to pokladá za podporu trestnej činnosti. Masové rozšírenie užívania metadonu malo preukázateľný vplyv na zníženie kriminality.
METADON V SR
Liečba metadonom funguje od jesene roku 1997, zatiaľ na jedinom mieste v SR - v protidrogovom centre v Bratislave. Dosiaľ sa ním lieči okolo 70 pacientov. Keďže u nás je to nová vec, väčšina verejnosti (aj odbornej) o tom málo vie a verejná mienka sa ešte nestihla vytvoriť. Ľudia si neuvedomujú, že je to jedna z ciest, ako zabrániť šíreniu infekčných chorôb (HIV/AIDS, zápaly pečene - hepatitídy a podobne). Podmienkou pre takúto liečbu je vek aspoň 18 rokov - s výnimkou tehotných narkomaniek a závislých nakazených HIV. Metadon sa nasadí až potom, keď pacient absolvuje aspoň dva neúspešné pokusy o detoxifikáciu na lôžku v centre.
(ru)
