BRATISLAVA (SITA) - Aprílové výsledky obchodnej bilancie svedčia o nesprávnosti riešenia problémov zahraničného obchodu administratívnymi opatreniami. V tomto roku možno očakávať doteraz najvyšší deficit obchodnej bilancie SR. Nie je vylúčené, že sa ku koncu roka priblíži až k úrovni okolo 100 mld Sk. V rozhovore pre tlačovú agentúru SITA to povedal prezident Centra pre hospodársky rozvoj Slovenska Eugen Jurzyca.

Podľa predbežných výsledkov Štatistického úradu SR zaznamenala SR za prvé štyri mesiace tohto roka pasívne saldo obchodnej bilancie 25,398 mld Sk. Len za posledný mesiac pritom toto saldo vzrástlo o 8,8 mld Sk. Tento výsledok je veľmi podobný minulému roku, keď dosiahol obchodný deficit za prvé štyri mesiace výšku 25,411 mld Sk. Jeho aprílový rast však minulý rok dosiahol až 10,027 mld Sk. Porovnávacia schopnosť týchto hodnôt je však znížená pre rozdielnu metodiku Štatistického úradu SR, ale aj pre dovoznú prirážku, ktorou SR zaťažuje približne 80 % všetkých dovozov. Podľa E. Jurzycu je práve vývoj dovoznej prirážky tým faktorom, ktorý bude veľmi významne ovplyvňovať vývoj obchodnej bilancie SR. „Už pri znížení prirážky na začiatku apríla z 5 % na 3 % zaznamenal obchodný deficit rast na 8,8 mld Sk mesačne. V tomto roku zažijeme aj úplné zrušenie dovoznej prirážky. To sa musí odzrkadliť na vývoji obchodnej bilancie,“ povedal.

Aprílové výsledky obchodnej bilancie podľa prezidenta CPHR presvedčili aj posledných ekonómov, že administratívne opatrenia nie sú už v súčasnosti pre SR tým správnym riešením jej transformačných problémov. „Niektorí ekonómovia kedysi tvrdili, že v transformačnom období je nutné chrániť ekonomiky administratívnymi opatreniami. Prax dvojnásobného uplatnenia dovoznej prirážky však ukázala, že po vypršaní platnosti dovoznej prirážky sa problémy zahraničného obchodu ukázali ešte vypuklejšie,“ povedal Jurzyca.

Práve kvôli faktu, že „počet ekonómov dôverujúcich administratívnym opatreniam už aj v SR dosiahol kriticky nízky počet“, neočakáva E. Jurzyca, že v tomto roku zareaguje vláda na zlé výsledky zahraničného obchodu novými administratívnymi opatreniami. „Problémom nie je fakt, že je saldo obchodnej bilancie pasívne, ani jeho výška. Deficity obchodnej bilancie sú pre transformujúce sa ekonomiky pravdepodobne nevyhnutnosťou. Dôležité však je, či sú deficity obchodnej bilancie vykrývané na finančnom a kapitálovom účte pre ekonomiku zdravým spôsobom,“ povedal Jurzyca.

V súčasnosti sa deficit obchodnej bilancie SR vykrýva na kapitálovom a finančnom účte predovšetkým zahraničnými pôžičkami slovenských podnikov. Ako omnoho vhodnejšie možno podľa Jurzycu považovať priame zahraničné alebo zahraničné portfóliové investície v SR. Na to by však museli nastať zásadné zmeny hodnotenia SR zahraničím. Ako však dodal, nie je vylúčené, že už veľmi krátko po voľbách dôjde aj v tejto oblasti k výrazným zmenám. „Tak ako súčasná vláda, aj tá vláda, ktorá vzíde z nových volieb, môže mať už pri svojom nástupe pripravené kroky, ktoré zásadným spôsobom zmenia vývoj ekonomiky. Nie je preto vylúčené, že pri zahraničných rokovaniach sa už mnohé politické strany dohodli, že v prípade ich volebného úspechu sem okamžite zahraničie investuje do projektov na zelenej lúke,“ povedal prezident Centra pre hospodársky rozvoj.

Okrem administratívnych opatrení, ako sú dovozná prirážka, dovozné kvóty, či certifikáty, môže podľa Jurzycu použiť vláda aj ďalšie nástroje na zmenu vo vývoji obchodnej bilancie. „Jedným z nich je ďalšia regulácia domácej spotreby formou mzdovej regulácie. Existuje aj možnosť regulácie objemu investícií, to by však nebolo najšťastnejšie riešenie,“ vysvetlil.

Ak by vláda nepristúpila ani k jednému z týchto opatrení, je pri súčasnom stave slovenskej ekonomiky možná zmena vývoja obchodnej bilancie iba kurzovou zmenou, čo znamená devalváciou. Tá spôsobí podobne ako dovozná prirážka zvýšenie cien dovážaných produktov. Na rozdiel od dovoznej prirážky však prispieva aj k zlacneniu vývozu, čím podporuje konkurencieschopnosť výrobkov tejto krajiny.

Podľa E. Jurzycu však pri takomto postupe bude lepšie, ak bude hodnota koruny klesať postupne a o malé množstvá, a nie naraz a o veľa. Takýto krok by bol totiž šokom pre celú ekonomiku, najmä pre veľké podniky zadlžené v zahraničí. Cieľovým stavom by pritom podľa neho mala byť zmena kurzového režimu slovenskej meny, ktorá by umožnila, že koruna bude mať svoju trhovú hodnotu.

Prezident Centra pre hospodársky rozvoj upozornil v súvislosti s aprílovými výsledkami zahraničného obchodu aj na príliš časté zmeny v metodikách slovenských štatistík. Okrem zahraničného obchodu totiž podľa neho došlo nedávno aj k zmenám v metodike vykazovania nezamestnanosti, deficitu štátneho rozpočtu či inflácie. Jeho výhrady sa týkajú najmä faktu, že zakaždým sa vykazujú len výsledky podľa novej metodiky, pričom staré sa prestanú vykazovať, čo znemožňuje porovnanie. „Chápem, že naša metodika sa prispôsobuje európskym normám. Ale ani vláda nie je schopná prijímať správne rozhodnutia, ak nemá dostatočné štatistické podklady,“ dodal Eugen Jurzyca.