V Klube ekonómov vystúpil štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Doc. MVDr. Ing. Norbert Beňuška, CSc., s prednáškou Produkčné a mimoprodukčné funkcie pôdohospodárstva. Záujem o pôdohospodárstvo je primeraný významu rezortu, v úvode pripomenul Beňuška. Rezort trpí dvoma problémami: prebytok prvovýrobkov a ochabnutý tok peňazí. Tretí problém spočíva v tom, že poľnohospodárka výroba vyrába menej, ako by mohla, „ideme na pol plynu“. Dôvod nevyužívania kapacity vidí Beňuška v zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva.
Na číslach z roku 1996 Beňuška dokumentoval podiel poľnohospodárskej prvovýroby na HDP - 4,8 %, podiel potravinárskeho priemyslu predstavuje 2,8 %, lesníctva 1,4 %. Zdá sa, že podľa podielu na HDP nie sú tieto odvetvia významné, ale keď sa k nim priráta odvetvie spracovania dreva, ktoré nadväzuje na lesníctvo, podiel sumárne vzrastie na 16 %. Nárast nastal najmä pri rastlinnej produkcii, horšia je situácia vo výrobe mlieka, prepad od roku 1989 sa úplne neobnovil, tak charakterizoval Beňuška vývoj od roku 1995, keď začal pôsobiť v Mečiarovej administratíve. Výrobu mlieka dotujeme zo štátnych zdrojov vo výške asi 1 Sk na liter a platí garantovaná cena, čím sa stabilizuje cena mlieka pre spotrebiteľa aj mliekarne. Časť mlieka sa musí vyvážať s podporou štátu vo výške 300 mil. Sk ročne. Od roku 1989 poklesli stavy hovädzieho dobytka o 50 %. Teší nás ukazovateľ užitkovosti kráv, tá stúpla za rok na 3700 litrov mlieka, je to na úrovni roku 1989, povedal Beňuška. Výborné výsledky máme v cukrovej repe, dôsledok je, že máme 40 tisíc ton cukru navyše. Produkcia olejnín je stabilizovaná, sme ich schopní aj vyvážať. Hrubá poľnohospodárska výroba dosahuje 78 % úrovne roku 1989, pritom v živočíšnej výrobe je toto percento nižšie. My máme v programovom vyhlásení vlády sebestačnosť v potravinách, tú sme v obilí dosiahli na 96 %, v zemiakoch je 100-percentná, v cukre je 110-percentná a v zelenine 104-percentná. Vysoká je sebestačnosť v mlieku a v mliečnych výrobkoch, pri syre je viac ako 120-percentná. Pri mäse je bilancia medzi výrobou a spotrebou vyrovnaná, dokončil výpočet Beňuška. Strata z hospodárenia poľnohospodárskych podnikov sa znižuje, kým v roku 1991 bola 11 mld Sk, minulý rok strata bola menšia ako 1 mld Sk. Hlavnou príčinou straty prvovýroby je, že sa vyrába menej, ako je jej kapacita. Spracovateľský priemysel je na tom horšie, jeho kapacity sú využité v priemere iba na polovicu. V spracovaní mäsa sa nevyužívanie kapacít prejavuje zvýšenými nákladmi na spracovanie mäsa o 10 Sk na kg. Od roku 1989 zaniklo 11 mliekarenských závodov, naproti tomu v porevolučnej eufórii sa vybudovalo asi 60 mliekarní s malou spracovateľskou kapacitou. Podľa štúdie nemeckej firmy by na Slovensku stačili 4 veľké mliekarne. Beňuška poukázal na známe cenové nožnice medzi cenami vstupov v agrosektore a farmárskymi cenami, ktoré sa doteraz stále roztvárali, lebo nárast farmárskych cien bol nižší ako nárast vstupov. Roztváranie týchto nožníc zapríčiňuje záporný hospodársky výsledok agrosektora.
Poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je relatívne málo aj preto, lebo polovicu výmery Slovenska pokrývajú lesy. Z poľnohospodárskej pôdy trvalé trávnaté porasty predstavujú tretinu všetkej poľnohospodárskej pôdy. Polovica výmery poľnohospodárskej pôdy sa nachádza v horských a podhorských oblastiach, ktoré sa v EÚ nazývajú marginálnou oblasťou pre pôdohospodárstvo. Na Slovensku pripadá na obyvateľa 0,45 ha pôdy, taký istý pomer vykazuje Nemecko. Ukazovateľ prírodnej pôdnej úrodnosti je o niečo horší ako v ČR, v porovnaní s Maďarskom sme o 20 % horší, ale v porovnaní s Holandskom máme dvakrát horšiu prírodnú pôdnu úrodnosť. Beňuška charakterizoval pôdu na Slovensku: časť pôdy je znečistená, časť silne zhutnená v dôsledku obrábania ťažkými mechanizmami, časť podlieha vodnej erózii, časť pôdy je s kyslou reakciou. Negatívne pôsobia výkyvy počasia najmä vo vegetačnom období, raz je príliš sucho, inokedy je nadbytok dažďa, stáva sa, že zrážky sa na konci leta skoncentrujú do jedného dňa. Ďalším závažným klimatickým vplyvom je zvyšujúca sa priemerná teplota počas posledných niekoľkých rokov. Dotácie do poľnohospodárstva v roku 1989 predstavovali 18 mld Kčs, potom výrazne poklesli a minulý rok predstavovali 8,5 mld Sk. Za dotácie možno považovať aj vrátenú spotrebnú daň za naftu spotrebovanú v poľnohospodárstve, celkom sme vrátili 1,5 mld Sk. Keď sa vyjadrujú dotácie na hektár poľnohospodárskej pôdy, sú najvyššie vo Švajčiarsku, asi štyrikrát vyššie sú v krajinách EÚ. Menšie dotácie na hektár pôdy sú v ČR a v Maďarsku, zhodnotil Beňuška. Poľnohospodárstvo prináša ročne 15 mld Sk mimoprodukčných efektov a lesníctvo 16 mld Sk. V lesníctve ide o efekty súvisiace s akumuláciou vody. Preto dotácie do poľnohospodárstva treba chápať aj na podporenie mimoprodukčných efektov. My neradi stojíme s klobúkom v ruke a žiadame o dotácie, vysvetlil Beňuška.
Poľnohospodárstvo na Slovensku zabezpečilo sociálny zmier aj tým, že produkovalo a produkuje lacné potraviny. Na margo prijatého zákona o poľnohospodárstve, kde je zakotvená povinnosť potravinárskych podnikov zaplatiť za prvovýrobky do 14 dní, Beňuška povedal, že v USA je táto lehota 2 dni. Teraz sa sťažujú niektorí potravinári, že nie sú schopní platiť tak rýchlo. My však týmto zákonom chceme chrániť slabšieho, tým je poľnohospodár. Pri predaji zvierat sa nemožno zmluvne poistiť ako pri predaji iných komodít, tým spôsobom, že ak za tovar odberateľ nezaplatí, tovar sa mu vezme, aj preto, že agrovýrobky sa rýchlo spracovávajú, vysvetlil Beňuška.
Neobstojí, že potraviny sú u nás drahé, u nás nie je podiel nákladov na potraviny na životných nákladoch polovica, ako sa niekedy hovorí, ale iba 28 %, ak sa to robí metodikou, pri ktorej sa neuvažujú cigarety a verejné stravovanie. Na správnu spotrebu potravinových článkov sú rôzne názory, podľa niektorých je aj súčasná spotreba mäsa na hlavu a rok 82 kg vyššia o 10 kg. V konzumovaní zeleniny a ovocia sme už na európskej úrovni. Odborníci tvrdia, že nižší priemerný vek najmä pri mužoch je zapríčinený aj nesprávnym stravovaním, pripomenul Beňuška. Na margo skrachovanej Košickej mliekarne Beňuška povedal, že bankrot je normálny jav na svete. Chybou pri tejto mliekarni je, že tam plynuli aj štátne dotácie na nákup mlieka a že išlo o modernú mliekareň. Právomoc ministerstva pôdohospodárstva pri určovaní, čo sa má pestovať alebo chovať, je minimálna, napriek tomu sa snažíme vstupovať do obchodovania s niektorými plodinami, uviedol Beňuška. Podarilo sa nám udržať v južných oblastiach Slovenska pestovanie tabaku, ale museli sme urobiť zmluvy s tabakovými spoločnosťami, aby ho odoberali. Slovenský tabak sa používa do najlacnejších cigariet. Ľan sa nepestuje v súčasnosti preto, lebo na jeho zber nie je mechanizácia a jeho svetové ceny sú nízke. Sú ťažkosti s odbytom chmeľu, lebo pivovarníci používajú chmeľ vo forme extraktov. Žiadame pivovarníkov, aby odoberali slovenský chmeľ. Niektoré chmeľnice, hoci sú mladé, sa teraz likvidujú, hoci sa do nich dosť investovalo. Pestovania niektorých plodín sa dá nepriamo regulovať dotáciami na založenie kultúry, ako je to pri vínnej réve, vysvetlil Beňuška. EÚ pre nás nie je žiadny strašiak aj preto, lebo tam je podstatne vyššia úroveň dotácií. Trh EÚ je chránený colnou bariérou, náš nie. Robí nám starosti negatívna obchodná bilancia vo výške vyše 13 mld Sk ročne, z toho komodity, ktoré sa musia dovážať, ako káva a kakao, predstavujú asi 5 mld Sk, časť deficitu má na svedomí colná únia z ČR, uzavrel Beňuška. JURAJ ĎURČENKA
