Alexander Veľký vraj kedysi povedal, že je ochotný dať polovicu svojho majetku za jediného plnokrvníka z turkménskej stajne Achal Teke. Nikdy sa mu to nepodarilo, bol odmietnutý so slovami, že Turkméni nepredávajú svojich priateľov. Keby sa bol narodil o niekoľko storočí neskôr, možno by za splnenie svojho sna vôbec nemusel ponúkať polovicu obrovského majetku, ale iba niekoľko tisíc dolárov.
V neuveriteľnom teple bol uplynulú nedeľu na štátnom majetku neďaleko hlavného mesta Ašchabatu ponúknutý na vôbec prvej historickej dražbe hneď celý tucet slávnych plnokrvníkov s nádhernými trblietajúcimi sa hrivami, elegantnými nohami, prezrádzajúcimi skvelých bežcov, a hrdými šijami. Najdrahší z predaných kusov - 8-ročný Goš - bol vydražený do susedného Iránu za 30 tisíc dolárov. Aj to svedčí o úpadku, v ktorom sa ocitla táto stredoázijská republika, ktorá sa rozhodla rozpredávať doslova svoje rodinné striebro. Ďalší záujemcovia - poväčšine zo Spojených štátov, zaplatili omnoho menej. To, čo malo byť pôvodne honosnou akciou, sa premenilo takmer na pouličný bazár. V dôsledku slabej propagácie prišlo iba niekoľko záujemcov, takže chýbala konkurencieschopnosť, ktorá dokáže na podobných aukciách neraz vyhnať ceny riadne vysoko. Turkménske príslovie hovorí: Hneď, ako sa ráno zobudíš, pozdrav svojho otca a potom koňa. Iba prezident Saparmurat Niyazov sa vďaka zvláštnemu kultu osobnosti, ktorý si vytvoril v tejto schudobnenej stredoázijskej republike, teší väčšej popularite ako tradičné plnokrvníky, ktoré dokážu v náročných podmienkach tunajších púští a polopúští prekonať denne aj 160 kilometrov s jazdcom v sedle. Akýmsi národným symbolom sa pre krajinu stal 21-ročný plnokrvník Karader, za ktorého údajne pred časom jeden z arabských šejkov ponúkal 6 miliónov dolárov. Niyazov vraj odpovedal, že Karadera nepredá, ani keď mu ponúknu 6 miliárd či biliónov. Otázkou zostáva, či tieto slová po uplynulej nedeli ešte stále platia? (REUTERS, r)
