vého klubu“ už v decembri 1978, keď prijalo dodatok k ústave, podľa ktorého nesmie stavať atómové elektrárne, a tie, ktoré už postavilo, nesmú byť uvedené do prevádzky. Rozhodnutie bolo dôsledkom vôbec prvého referenda v povojnovej histórii, v ktorom sa 5. novembra 1978 Rakúšania len veľmi tesne (50,5 percenta) vyslovili proti uvedeniu jadrovej elektrárne Zwentendorf, vzdialenej 40 kilometrov od Viedne, do prevádzky. Nielenže tak nevyužili približne 14-miliardovú investíciu do elektrárne (teda vyše 40 mld Sk), ale jej „zakonzervovanie“ ich ročne stojí 30 miliónov šilingov. Nerátajúc prostriedky vynaložené na dovoz elektrickej energie. Rakúsko sa tak ocitlo v nezávideniahodnej situácii, keď samo jadrovú elektráreň nemá, ale všetky susedné štáty naopak áno, čo ho od nehôd v neďalekých jadrových elektrárňach neochráni.

Viedeň preto využíva svoje výsadné postavenie krajiny bez jadrových elektrární na presadzovanie protiatómovej politiky. (Nemôže to robiť ani Nemecko, ani Francúzsko, ktoré majú niekoľko desiatok jadrových elektrární.) A je nepochybné, že Slovensko je oveľa ľahším terčom ako ostatné krajiny. Punc nedôveryhodnosti získala slovenská vláda na čele s premiérom Mečiarom už dávno a vlastným pričinením. Je symbolické, že síce slovenská strana urobila ústretový krok a umožnila misiu skupiny expertov v Mochovciach, od začiatku však spochybňovala jej odbornosť a pripomienky odbila predovšetkým „neskorým odovzdaním správy“. Isté však je, že medzinárodná skupina expertov naznačila v predbežnej správe vážne nedostatky, a to sa jej podarilo preskúmať iba časť podkladov, ktoré mala k dispozícii. Navyše Rakúsko nežiada odstavenie Mochoviec, ale odklad aktivácie palivových článkov, kým experti nebudú presvedčení o bezpečnosti elektrárne. Rakúsko sa už druhé desaťročie netají svojím negatívnym postojom k jadrovej energetike. Túto tému mieni presadiť aj do rozhovorov s východoeurópskymi kandidátmi o vstupe do Európskej únie, ktorej predsedníctvo prevezme už o necelý mesiac. Rakúsko je jedným z mála obhajcov Slovenska na ceste do EÚ. Ak bude slovenská strana postoj Rakúska ignorovať ako neadekvátny a spolitizovaný, namiesto toho, aby argumentovala, tak to robí s rizikom, že to bude iba v náš neprospech. MIRIAM MRÍZOVÁ