Víťazstvo reformných prozápadne orientovaných síl v Čiernej Hore je potvrdením politického trendu, ktorý sa tu začal pred niekoľkými mesiacmi, keď prezidentské voľby vyhral mladý exkomunista Milo Djukanovič. Čiernohorci, ktorí boli vždy hrdým národom a dnes majú zrejme dosť i takého spojenectva so Srbmi, ktorého sa im dostalo po krvavom rozpade bývalej Juhoslávie, na ktorom sa výrazne podieľal dnešný juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič. Zo šiestich republík zostali dve. Maličká Čierna Hora, ktorá má však strategickú prímorskú polohu, dostala od Belehradu výsady, o akých by sa iným národom bývalej Juhoslávie mohlo svojho času len snívať. A práve tieto výsady môžu dnes, keď sa Podgorica vyberá celkom iným smerom ako Belehrad, spôsobiť vážne problémy ďalšej existencii juhoslovanského zväzu.
Za vlečúcu sa povojnovú politickú i ekonomickú krízu, korunovanú trvajúcou medzinárodnou izoláciou, nesú leví podiel viny postkomunisti a srbskí nacionalisti v Belehrade. Vládna moc má trvalé problémy s vlastnou opozíciou a najnovšia kríza v Kosove, kde hrozí nový vojnový konflikt, je skutočne čosi, za čo už Čiernohorci nechcú niesť zodpovednosť. I oni majú albánsku menšinu, ale jej zástupcovia budú najskôr podporovať Djukanoviča, ktorému ide o ekonomickú reformu, privatizáciu a otvorenie sa Západu.
Podľa predbežných výsledkov získa v 78-člennom čiernohorskom parlamente Djukanovičova koalícia Za lepší život 40-41 kresiel, čo je viac ako polovica, a viac, ako sa očakávalo. Bude teda môcť vládnuť dokonca i bez podpory spriaznenej malej Liberálnej aliancie. Podľa všetkého možno očakávať, že opozícia spochybní volebné výsledky. Ďalší boj by sa už mohol viesť až na pôde zväzových orgánov. Donedávna srbský, dnes juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič tento mesiac vymenoval za premiéra srbsko-čiernohorskej Juhoslávie práve Djukanovičovho najväčšieho rivala v Čiernej Hore, a svojho verného stúpenca Momira Bulatoviča. V dvojkomorovom zväzovom parlamente budú Čiernu Horu zastupovať predovšetkým stúpenci reforiem, v hornej komore dokonca obsadia podľa pravidla srbsko-čiernohorskej parity polovicu miest. Miloševiča síce bude „zachraňovať“ prevaha v dolnej komore, Čiernohorci mu však budú stúpať na päty na každom kroku. Ako tvrdo pôjdu za realizáciou svojich predstáv, ukáže čas, hoci Djukanovič má už dnes veľmi tvrdé a nekompromisné vyhlásenia. Podľa prieskumov môže byť do 50 percent Čiernohorcov pripravených v krajnom prípade podporiť odtrhnutie republiky od zväzu. Miloševič má právomoc takémuto scenáru predísť - vyhlásením výnimočného stavu a vyslaním armády do Čiernej Hory. Tento scenár však veľmi pripomína udalosti z rokov 1991-92. Vtedy bol Djukanovič Miloševičovou istotou. Časy sa však zmenili.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
