pre väčšinu vojakov základnej služby znamená výrazné zhoršenie životných podmienok. V niektorých útvaroch samotné prostredie neumožňuje uplatniť výchovné vplyvy, pretože nie sú vytvorené podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb (teplo, voda, veľké počty vojakov na izbách, sociálne zariadenia). Značná časť ubytovacích priestorov pre vojakov, sociálnych zariadení, klubovní, učební, strážnic a dozorných miestností je na nedostatočnej a niekde až na nedôstojnej úrovni. Dlhodobo pretrváva nedostatok čistiacich prostriedkov, niektorí velitelia na ne vyberajú peniaze od príslušníkov jednotky. Drvivú väčšinu voľného času trávia vojaci neorganizovane. Televízne a rozhlasové prijímače sú často v zlom technickom stave a pre nedostatok financií na opravy bývajú vyradené z prevádzky na dlhé obdobie. Vojaci nemajú takmer žiadnu možnosť kultúrneho a športového vyžitia. Knižničný fond je zastaraný, nedostatočná je aj ponuka kultúrnych programov, pretože za vyčlenených 50 korún na vojaka sa možno zúčastniť na jednej, maximálne dvoch akciách v priebehu roka. Aj v oblasti záujmovo-umeleckej alebo technickej činnosti sa objavuje problém materiálneho zabezpečenia. Nuda vojenského života podľa odborníkov vyúsťuje do vlastných zábavných akcií. Ako uviedol genpor. Július Humaj, „podmienky vojakov sú horšie ako vo ,väzenstve‘ a z financií sa riešia len havarijné stavy. Na normálne fungovanie armáde chýba 3,5 miliardy korún“.