Aj keď Linka armády na generálnom štábe bola zriadená v roku 1991, šikanovaný vojak, ktorý sa pred pol rokom vrátil z vojenského útvaru v Nitre, pre SME povedal, že sa na ňu viackrát márne pokúšal dovolať. „Musel som zháňať potraviny pre mazákov a nemal som čas zisťovať, prečo linka nefunguje,“ uviedol Peter K., ktorý sa niekoľkokrát s obavami, či ho nesleduje starší vojak, vkradol do telefónnej búdky, ale zbytočne. Donedávna sa dalo na linku dovolať iba v pracovných dňoch a v pracovnom čase, keď sú však aj vojaci zamestnaní. Záznamník máme iba pol roka, vysvetľuje službukonajúci dôstojník pplk. Dr. Peter Birčák. Linka podľa jeho slov slúži všetkým občanom, ktorí sa na ňu môžu obrátiť s akýmkoľvek problémom. „Volajú nám rodičia, vojaci, ich priateľky a všetkým sa snažíme pomôcť,“ hovorí P. Birčák. Od roku 1991 zaznamenali už viac ako 1800 oznámení, šikanovania sa však ročne týkajú iba dve desiatky z nich, pričom toto číslo z roka na rok klesá. Od januára 1998 oznámili šikanovanie v šiestich prípadoch rodičia a iba v jednom vojak. „Ani jeden prípad nemôže zostať bez vyšetrenia, dôležité je riešiť ho okamžite. Základom našej práce je diskrétnosť,“ zdôrazňuje podplukovník. Ani anonymy neodkladajú bokom, pretože v niektorých prípadoch sa potvrdili. Podľa P. Birčáka niekedy rodičia chcú, aby armáda riešila prípad šikanovania, ale z obáv o bezpečnosť syna odmietajú prezradiť jeho meno a číslo útvaru. Podplukovník vidí problém aj v tom, koľko trvá, kým sa od oznámenia šikanovania spracujú podklady a prípad začne riešiť súd. Iný výchovný efekt by malo, keby bol šikanujúci vojak čo najskôr eskortovaný od jednotky do väzenia v Sabinove. ROMAN TARABUS