jú prípady vyžadovania drobných úsluh. Vojaci v brigáde nie sú príliš poznačení trestnou činnosťou z civilu a príslušníkov so základným vzdelaním je v porovnaní s mechanizovaným vojskom mizivé percento. S tým podľa I. Hadara súvisí, že nezaznamenávajú prípady tvrdého šikanovania. V Nitre sa podľa kpt. Ivana Blízika za povyšovanie na staršieho vojaka vyberá od 100 do 600 korún. Starší vojaci majú prehľad, kto z akých pomerov prichádza a stovku platia siroty a polosiroty. Povyšovanie, čiže bitie opaskom po zadnej časti tela po uplynutí troch mesiacov služby, v Nitre odhalil lekár. Okrem toho v útvare vedia o vyžadovaní úsluh (bufet, sahara, cigarety). Ak mladí poslúchajú, získavajú výhody pri rozdeľovaní upratovania, prípadne povolenie nosiť papuče v čase osobného voľna. Kapitán Blízik sa domnieva, že v boji proti šikanovaniu by prospelo zredukovanie štyroch nástupných termínov počas roka na dva alebo v niektorých prípadoch iba na jeden termín, čo by zabránilo členeniu vojakov v jednotke na služobne starších a mladších. V III. zbore letectva a protivzdušnej obrany vo Zvolene riešili prípad, keď sa na povyšovaní vojakov zúčastnil a zabával dozorný jednotky. Medzi najčastejšie formy zaraďuje mjr. Mgr. Ing. Miroslav Mlynár vyžadovanie sponzoringu, kupovanie cigariet, alkoholu, upratovanie, ale podľa jeho slov dochádza aj k hrubému ponižovaniu, napríklad k simulovaniu sexuálnych praktík. Ako zistil z prieskumu, 63 percent vojakov šikanovanie očakáva, 30 percent s ním nesúhlasí, ale podvolí sa a zvyšok šikanovanie odmietne. Vlani v zbore riešili 106 prípadov narušovania vzťahov medzi vojakmi, z ktorých nie všetky boli klasifikované ako trestný čin. Sponzorovanie starších vojakov v pohostinstvách stojí mladého od 1000 do 1400 korún. Za 30 rán opaskom musí zaplatiť sedem stoviek. Vo vojenskom útvare v Rožňave musia povyšovaní vojaci za to isté zaplatiť od 1000 do 1500 korún, a keďže jednotky majú po 30-40 vojakov, každý tretí mesiac sa na každej vyzbiera 17 tisíc korún. Podľa Mgr. Ivana Chochulu je 108 odhalených trestných činov v minulom roku iba špičkou ľadovca a predstavuje možno 5 percent z toho, čo sa deje v útvaroch. Kritizoval aj prácu vojenskej prokuratúry a súdov, pretože ak sa s odhaleným prípadom šikanovania niekoľko mesiacov nič nedeje, vojakov to v protizákonnom konaní iba povzbudí. Povinnosti, ktoré veliteľom uberajú čas na posedenie s vojakmi, dokumentoval pplk. Dr. Michal Kotian z Brezna. V roku 1996 prišla do útvaru ministerská kontrola, ktorá zistila, že za ten rok mali v útvare 630 kontrol. V minulom roku ich počet klesol na 420, ale v tomto roku opäť narastá. M. Kotian navrhol zaviesť do armády nové rituály, ktoré by nahradili doterajšie neformálne tradície spojené so šikanovaním. V Brezne napríklad pri ľudovej hudbe slávnostne odovzdávajú strážnicu. Podľa majora Mgr. Róberta Obertu z Generálneho štábu Armády SR mnohí velitelia vnútorne odmietajú šikanovanie, ale nedokážu prejsť ku konkrétnym krokom. Viacerí majú obavy z kontaktu s vojakmi, čo je výsledok technokratickej prípravy na školách. Jedným z motívov pre zorganizovanie seminára boli rastúce finančné nároky starších vojakov, ktorí napríklad „za posteľ“ požadujú sumy blížiace sa k dvom tisíckam. Mladí majú strach z odmietnutia v jednotke a požiadavkám sa zvyčajne podriadia. Major Oberta potvrdil, že medzi výnimky nepatrí prípad, ktorým sa momentálne zaoberá prokuratúra, keď jeden a ten istý vojak figuruje v prípade šikanovania ako obeť a o niekoľko mesiacov neskôr v inom prípade ako páchateľ.