Predstavenstvo nepopiera názor, že komplex „je už z najhoršieho vonku“, konštatuje mierne zlepšenie výrobných a finančných výsledkov, ale súčasne upozorňuje na pokračovanie prehlbovania rozdielov medzi poľnohospodárstvom a ostatnými odvetviami národného hospodárstva vo výkonnosti a dynamike produkcie, v ziskovosti a priemerných mzdách, na platobnú neschopnosť, potrebu ochrany domáceho trhu a podpory exportu, zmien v agrárnej a dotačnej politike.

Podľa SPPK poľnohospodárstvo dosiahlo reálny rast 2,8 percenta a potravinársky priemysel 3,0 percenta. Ako celok však poľnohospodárstvo vykázalo stratu 959 mil. Sk, aj keď bola o 1,66 mld Sk menšia ako v r. 1996. Potravinári spolu hospodárili s hrubým ziskom 2,1 mld Sk (v roku 1996 to bolo 2,185 mld Sk). Nespokojnosť SPPK vyjadruje so znižovaním hodnoty investičného majetku, rastom zadlženosti a znížením likvidnosti, nenaplňovaním potrieb reprodukcie, obmedzovaním vstupov. Za alarmujúci považuje desaťpercentný pokles počtu pracovníkov a zdvojnásobenie schodku zahraničného obchodu agrokomplexu.

Za pozitívum sa považuje zvýšenie spotreby hnojív, hektárových výnosov a dojivosti kráv, spokojnosť sa vyjadruje s chovom hydiny. Zlepšujú sa kvalitatívne parametre výroby, rastie efektívnosť, technologická disciplína.

Zásahy si podľa SPPK žiada trh obilnín, zemiakov, cukrovej repy, komplexné opatrenia potrebuje klesajúci a neefektívny chov hovädzieho dobytka, znižujúci sa chov ošípaných (o pol roka sa čaká zníženie ponuky) a stagnujúci chov oviec. Problém nákupnej ceny mlieka a tržných cien mliečnych výrobkov podľa SPPK leží vnútri neefektívnych potravinárskych podnikov. Za neprimeraný SPPK považuje rast cien energií, nafty, poľnohospodárskych strojov, pneumatík, osiva a krmív.

SPPK navrhuje preniesť právomoc rozdeľovať štátne dotácie viac na komoru a na regionálnu úroveň, aby sa vďaka lepšieho poznania miestnej situácie zvýšila efektivita vynakladania prostriedkov a znížila miera nevyčerpania. Posilniť sa majú dotácie na modernizáciu výroby a dokončenie investícií. SPPK žiada aktualizovať agrárnu politiku, upraviť regulované ceny, trvá na valorizácii dotačných prostriedkov, navrhuje časť spotrebnej dane využiť na nové investície, aproximovať dotačnú a regulačnú politiku na pomery EÚ atď.