ako porušenie hospodárskej súťaže. Zásady tiež hovoria, že podpora poľnohospodárstvu sa poskytuje prevažne na základe rozvojových programov a pre túto podporu sa peniaze z verejných zdrojov a bánk zlučujú. Pre slovenské podmienky je najdôležitejšia zásada EÚ, podľa ktorej sa podpora má poskytovať najmä poľnohospodárom hospodáriacim v horských a podhorských oblastiach, pričom podpora sa používa aj na podporu remesiel, turistického ruchu a podobných aktivít s cieľom vyrovnať nízke príjmy farmárov a zabrániť vyľudňovaniu vidieka.
V dôvodovej správe k zákonu o poľnohospodárstve sa uvádza, že zákon je čiastočne kompatibilný s právom EÚ. Spomína sa aj podpora mimoprodukčným, najmä krajinotvorným a ekologickým funkciám vrátane zachovania vidieckeho osídlenia. V dôvodovej správe sa konštatuje, že poľnohospodárska výroba sa vyznačuje nižšou kapitálovou výnosnosťou a vyššou rizikovosťou v porovnaní s inými odvetviami. V dôvodovej správe je spomenuté aj odporučenie EÚ nazvané „O Európskej charte vidieka“ z roku 1996, kde okrem agroprodukčných funkcií sa hovorí, že na vidieku sa majú rozmiestňovať aj priemyselné a remeselnícke obchodné podniky a podniky služieb.
V zákone sú menované účely agrárnych dotácií
V §1 prijatého zákona o poľnohospodárstve sú vypočítané spôsoby podpory štátu poľnohospodárstvu: Nenávratné a návratné prostriedky, záruky za úvery, odkupovanie zmeniek a skladiskových záložných listov. Za poskytovanie peňazí pre poľnohospodárstvo zodpovedá ministerstvo poľnohospodárstva. V § 2 sú definované účely, na ktoré sa štátne peniaze do poľnohospodárstva prideľujú: podpora poľnohospodárom hospodáriacich na pôde v znevýhodnených oblastiach, podpora štrukturálnych zmien v poľnohospodárstve (napr. výsadba nových kultúr), podpora osobitých ekologických požiadaviek v poľnohospodárskej výrobe, podpora obstarania určitých služieb, prípadne výskumu. Ďalšia skupina účelov je 20-percentná náhrada vzniknutých škôd na kultúrach aj v dôsledku sucha alebo mokra, uhrádza sa časť poistného za takéto škody a uhrádzajú sa úroky na úverovanie škôd.
V § 3 sa definuje, čo sú „poľnohospodársky znevýhodnené oblasti“, sú tu spomenuté aj geofyzikálne veličiny, avšak nie ich limitná hodnota (napr. nadmorská výška nad 500 m). Tu sa pripúšťa, že zaradenie do takejto oblasti ovplyvnia aj „osobité miestne hospodárske a sociálne podmienky“. Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) všeobecne záväzným predpisom podrobne vymedzí poľnohospodársky znevýhodnené oblasti tak, že vyhlási za takéto jednotlivé katastrálne územia. MP tiež vyhlási rozvojové programy, na ktoré poskytne dotácie, výšku podpory podľa účelov a ďalšie podrobnosti pri ich poskytovaní.
V § 3 sa tiež pripúšťa štátna podpora na zatrávňovanie alebo zalesňovanie poľnohospodárskych pozemkov a dotácia doplnkovej poľnohospodárskej výroby. V § 4 sú menované dôvody, kedy nemožno dotácie poskytnúť: ak podnik zadržiava prostriedky štátneho rozpočtu a štátnych fondov (sem patrí zrejme aj neplatenie daní), ak je podnik v likvidácii a v konkurze a ak nespĺňa podmienky ekonomickej bonity, ktoré má MP vyhlásiť svojím predpisom. Takisto MP vyhlási formu žiadosti na dotácie a jej náležitosti, ktorú poľnohospodárske podniky budú posielať na MP.
Pre chovateľov jatočných zvierat je dôležitý § 5, ktorý hovorí, že zmluvne nemožno dojednať splatnosť za dodané zvieratá, surové kravské mlieko, čerstvú zaleninu a ovocie dlhšiu ako 14 dní. Toto ustanovenie vyvolalo nevôľu spracovateľov, tvrdia, že nie sú schopní platiť v takejto lehote. Minister pôdohospodárstva Peter Baco pripustil, že toto ustanovenie je hrubým zásahom do trhového mechanizmu, ale cieľom zákona je chrániť prvovýrobcov, ktorí sú najslabším článkom v agrárnom reťazci. V § 6 je ustanovenie, ktoré sprísňuje podmienky uplatňovania zákona o ochranných opatreniach pri dovoze, ktorý bol prijatý minulý rok. V § 7 je ustanovenie, podľa ktorého možno na obmedzenú dobu zvýšiť clo na poľnohospodársky tovar o tretinu zmluvného cla (podľa GATT). Zoznam tovarov, na ktorých sa môže zvýšenie cla o tretinu uplatniť, má vyhlásiť vláda. V zákone je tiež § 8, ktorý umožní MP založiť šľachtiteľské a plemenárske podniky, rastlinno-lekárske, veterinárske, informatické a vzdelávacie zariadenia, cez ktoré bude môcť poskytovať dotované služby do poľnohospodárstva. Ak ich nezaloží, MP môže určiť podnikateľské subjekty, cez ktoré bude dotované služby poskytovať. Môže to znamenať renesanciu bývalých neefektívnych agrochemických podnikov a navyše nikde nie je uvedené, že sa podniky pre poskytovanie dotovaných služieb budú vyberať verejnou súťažou. Dopĺňa sa aj zákon o štátnom fonde trhovej regulácie a zákon o štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva. Zákon podľa vládneho návrhu mal platiť od 1. mája, ale minulý týždeň ešte nebol zverejnený. Paragrafy upravujúce dotácie (2 až 4) majú platiť od začiatku roku 1999. Znamená to, že po vyhlásení zákona môže vláda svojím nariadením zdvihnúť clá na poľnohospodárske výrobky až o tretinu, ale tiež mäsiarske a mliekarske podniky budú musieť začať platiť poľnohospodárom za mäso a mlieko do 14 dní.
Od roku 1990 pripravilo MP celkovo 62 zákonov a nariadení vlády, z toho 31 od roku 1994. Agrárnu legislatívu považuje minister Baco v podstate za zavŕšenú. Avšak nestihne sa v tomto volebnom období prijať zákon o hnojivách a výžive rastlín.
JURAJ ĎURČENKA
