"Spala som o čosi dlhšie, než je u mňa zvykom. Zápas s Kubou bol oveľa viac vyčerpávajúci fyzicky než psychicky. Hrala som proti tomuto tímu aj pred štyrmi rokmi na MS v Austrálii. Na tváre, najmä Juhoameričaniek tmavej pleti, nemám pamäť, spôsob hry však nezmenili. Vtedy sme im bodovo utiekli hneď na začiatku a vývoj šikovne kontrolovali. Vynieslo nám to piate miesto na šampionáte. Aj tentoraz som si myslela, že vyhrať môžeme. Nalomila nás trojka v poslednej sekunde prvého polčasu, aj keď ňou Kubánky iba znižovali skóre. Potom sme im už fyzicky nestačili. Nemyslím si, že rozhodcovia ovplyvnili výsledok tak, že by bol iný víťaz. Rozhodne nás však poškodili, percentá Kubánkam odovzdali. Nie je v mojej povahe hovoriť o arbitroch. Pravda, počas zápasu, ak cítim krivdu, potichu si zašomrem aj na ich adresu. Keď sme prišli z Münsteru do Berlína, sprvoti sme veľmi banovali za westfálskym mestečkom. Ale už si zvykáme. Jedno sa asi iste nezmení, v Münsteri bola o triedu lepšia strava. Inak organizácia klape tu i tam približne rovnako - s chladnokrvnou presnosťou bez úsmevu. Žreb nám tentoraz vôbec nežičil. Nemáme, a ani nebudeme mať oddychovejší zápas. Austrália a Nemecko sú tiež tvrdí súperi, možno o niečo menej pohybliví než Kuba a Brazília. Musíme držať pohromade do konca šampionátu, kolektív je natoľko silný, že to zvládne, sily nám však nikto zhora zázračne nepričaruje."

Autor: pf