Vo chvíľach, keď sa konečný výsledok dánskeho referenda o Amsterdamskej zmluve EÚ črtal stále zreteľnejšie, začali poprední dánski politici pred očami svojich voličov doslova žiariť nadšením. Úľava zo zdĺhavého napätia bola obrovská. A špekulovať o tom, aké následky by prinieslo zamietnutie nového európskeho základného dokumentu pre Dánsko a pre úniu ako celok, už konečne nebolo potrebné. "Teraz si môžeme trocha oddýchnuť a potom pokračovať po tej koľaji, po ktorej ideme už teraz. Po správnej koľaji," uviedol nanajvýš spokojný dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen.
Už druhýkrát za sebou v tomto roku dokázal tento muž získať najviac voličov na svoju stranu a zvíťaziť pri dôležitom hlasovaní, hoci nebol celkom jasným favoritom. Prvýkrát tak na všeobecné prekvapenie zvíťazil v marcových parlamentných voľbách, po ktorých jeho najväčší súper a vodca pravicovej opozície Uffe Ellemann-Jensen sklamane odstúpil zo svojej straníckej funkcie. Druhýkrát sa výhra podarila práve vo štvrtok. Prieskumy verejnej mienky síce naznačovali dostačujúcu prevahu proamsterdamského tábora už pred rozhodujúcou voľbou, ale po fiasku prognóz z marca tohto roka im dôveroval len málokto. Tentoraz sa však potvrdili bez zvyšku: víťazstvo ÁNO bolo oproti očakávaniu dokonca ešte zreteľnejšie - podľa predbežných údajov 55,1 ku 44,9 percenta hlasov. Nesplnilo sa však očakávanie vysokej účasti - napokon prišlo hlasovať len 75,6 percenta; záujem Dánov bol ešte nižší ako v "bitke o Maastricht", teda pri minulom referende v roku 1993, keď táto malá krajina prijala Maastrichtskú dohodu až na druhýkrát. Vtedy do volebných miestností prišlo celkom 86,5 percenta voličov.
Premiér Rasmussen však vo štvrtok neskoro večer ani so slzami dojatia v očiach nemohol prehliadnuť skupinu tých, ktorí sa nakoniec vyslovili pre opačný, teda protiintegračný variant Európskej únie. Tých, podľa ktorých názoru už terajšia centralizácia európskej moci postačuje a ktorí nechcú "viac byrokracie, ale viac demokracie". "Vašu skepsu budeme využívať," ubezpečoval Rasmussen a pokračoval: "Okrem iného na to, aby sme byrokraciu v Bruseli znížili a výhody politikov v EÚ udržiavali pod kontrolou." Aj v iných súvislostiach premiér vzápätí pripomenul, že postupujúca integrácia únie má svoje medze. Viac právomocí Dánsko Bruselu v dohľadnom čase už nepostúpi. Nie, na euroskeptiku nemôže ani on, ani jeho rovnako proeurópski kolegovia zabudnúť ani bezprostredne po veľkých víťazstvách. V malom Dánsku so štyrmi miliónmi voličov ich aj po lehote platnosti Amsterdamskej zmluvy zostane plných 45 percent, čo pri vrtkavosti šťasteny môže i nabudúce spôsobovať neistotu v rozhodujúcich okamihoch, osobitne keď sa ťažisko odporu voči únii posunulo na samý okraj politického spektra - do radov krajnej ľavice i pravice. Štvrtkový rozdiel v pomere síl, hoci viac ako desaťpercentný, je skrátka pre budúci veľký optimizmus ešte stále dosť malý.
Súčasné rozdelenie sympatií vlastne, pokiaľ ide o reč, nie je príliš odlišné od toho, ktoré poznamenalo trojicu predchádzajúcich "kladných" dánskych referend na európsku tému. Či skôr od toho, ktoré pretrváva už po celé štvrťstoročie, keď je Dánsko rozpolteným členom stále zjednotenejšej vyspelej Európy.
Autor: TOMÁŠ SNIEGOŇ, Kodaň
