Kuba vo štvrtok vyhlásila, že jej rezervovaný postoj, ktorý poznamenal storočnicu španielsko-americkej vojny, sa zhoduje s jej názorom, že Spojené štáty jej ukradli slobodu v r. 1898 z rúk Španielska a zaviedli "temné obdobie" dejín ostrova. Hovorca ministerstva zahraničia Alejandro Gonzalez dodal, že Havana "sa nikdy nezriekla a ani sa nikdy nezriekne" nároku na vojenskú základňu v zálive Guantanamo, ktorú okupuje americké vojenské námorníctvo od čias, keď americké jednotky vyhnali Španielov z Kuby v r. 1898. "Guantanamo predstavuje nezákonnú okupáciu časti nášho územia severoamerickou vládou, a to brutálnym spôsobom," povedal na každotýždennom tlačovom brífingu. "Nikdy sa nevzdáme nádeje, že jedného dňa sa časť teritória vráti národnej zvrchovanosti." Spojené štáty, Španielsko a Kuba pripravujú podujatia, pripomínajúce boje v lete roku 1898, ktoré ukončili španielsku koloniálnu nadvládu nad karibským ostrovom a po ktorých ostali dobyvatelia USA efektívne pri moci. Kuba, teraz pod komunistickou mocou, ešte vždy trpí na následky konfliktu, lebo jej bojovníkov za nezávislosť, ktorí tridsať rokov viedli odboj proti Španielom, skutočne zatlačil do úzadia príchod amerického vojska. "Ako všetky zúčastnené strany v konflikte, aj my máme vlastnú interpretáciu... tejto vojny imperialistického charakteru, ktorá zničila nezávislosť, ktorú sme už mali v rukách po mnohých obetiach," dodal Gonzalez. "Mala okamžité dôsledky, lebo nastolila veľmi temné obdobie našej nedávnej histórie, histórie pseudo-republiky, kde sme boli neokolóniou Spojených štátov," povedal. Po porážke Španielov a po nastolení mierovej dohody v auguste 1898 Washington po prvý raz okupoval Kubu so svojimi vojskami, potom si zachoval právo na vojenskú intervenciu a silne ovplyvňoval politiku ostrova až do revolúcie Fidela Castra v r. 1959. Prívrženci revolúcie tvrdia, že udalosti roku 1959, a nie vojna v r. 1898, dali ostrovu pravú nezávislosť. Kubánska vláda napriek zatrpknutému vzťahu k španielsko-americkej vojne uznáva jej historický význam aj prakticky - sériou seminárov, publikácií a novými pamätníkmi. Založili komisiu s úlohou dozrieť na oslavy a pripomenutie udalosti, ktorú Kuba vytrvalo nazýva španielsko-kubánsko-americkou vojnou. Havana sa stále vracia k tejto vojne. Nový film, nazvaný "Mambi" a premietaný nedávno v Havane, sa sústredí na kubánskych bojovníkov za nezávislosť okrem záverečnej scény, ktorá ukazuje amerických vojakov, ako hrubo zaobchádzajú s domorodcami. Castrova vláda radšej nazvala rok 1998 "Rokom štyridsiateho výročia rozhodujúcich bojov oslobodeneckej vojny", než aby ho pripísala storočnici španielsko-americkej vojny. Hlavné dedičstvo španielsko-americkej vojny na Kube predstavuje základňa amerického vojnového námorníctva Guantanamo na južnom konci ostrova. Washington uzavrel s Havanou v roku 1903 zmluvu o prenájme za 2000 dolárov ročne, pričom teraz sa suma vyšplhala na 4000 dolárov. Kuba od revolúcie nezamieňa každoročné šeky, lebo neuznáva prenájom. Castro, ktorý nazval základňu "dýkou, zabodnutou do srdca kubánskej pôdy", údajne uchováva šeky v zásuvke vo svojej kancelárii. Prenájom možno vypovedať iba vzájomnou dohodou.