Anton Popovič. V hre dostali veľký priestor poslucháči VŠMU, z domáceho súboru účinkujú Z. Kolínska, B. Farkaš, Ľ. Moravčík, V. Hajdu, M. Landl, P. Šimun a Marta Sládečková. Poprosili sme ju o rozhovor.

# Môžeme začať hneď fotografiou k nášmu rozhovoru. Kolega Boris Farkaš vás odfotografoval pri čítacej skúške, teda na samom začiatku práce na Meštiakoch. Dnešnou premiérou sa fotografia definitívne stáva minulosťou. Zaspomínajme si teda.

"Toto skúšobné obdobie bolo trošku zvláštne. V divadle sme mali veľa mladých poslucháčov zo školy, preto sa aj proces inscenovania líšil. Menej sme napríklad čítali a veľmi skoro sa vrhli do priestoru. Čo mne, priznám sa, až tak nevyhovuje. Navyše nás tlačil čas, pretože viacerí herci ochoreli. Napríklad ja som vypadla až na dva týždne, dokonca bolo otázne, či sa vôbec do roly vrátim."

# Čo prežíva herečka, keď po prvý raz dostane do ruky scenár?

"Teraz som si najprv prečítala Gorkého hru, až potom Romanovu úpravu. Veľmi sa mi páčili jeho zásahy, pretože pôvodný text je trochu archaický. Prekvapilo ma však, že som dostala rolu Tatiany. Skôr som si myslela, že budem hrať Jelenu, mladú vdovicu. Ale potom som pochopila, že by to vlastne bola obdoba mojej Jeleny Andrejevny z Uja Váňu. Žiadny krok ďalej. Roman mi vybral Tatianu, starú dievku, učiteľku, ktorá nemá šťastie v láske. Vytypuje si Nila, ktorý je zaľúbený do inej, a ona sa s tým po celý čas borí. Konečne teda nie som v pozícii zvodkyne, potvory, malej beštie manipulujúcej s mužmi. Moje herectvo tak získalo nový rozmer a ja za to Romanovi Polákovi veľmi ďakujem."

# Raz ste mi o sebe povedali, že ste podstatou takým "slniečkom", väčšinou vždy dobre naladenou optimistkou. Tatiana je presným opakom. Aj otec ju prirovnáva k vrane, jej pesimizmus a smútok podčiarkuje tmavý kostým, čierna parochňa. Napriek tomu, našli ste styčné body? A čo je vám na nej najnepochopiteľnejšie?

"Je mi vzdialené, že nič nepodnikne, aby si život zlepšila. Typický syndróm ruských meštiackych rodín: iba vzdychajú a hovoria, ale nič neurobia. V tomto mi je Táňa cudzia, pretože ja som si vlastný život zariadila podľa svojich predstáv. Má však v sebe taký zvláštny druh cynizmu a ten je mi blízky."

# Tým, že Astorka prešla na systém iba dvoch premiér ročne, ste dlhší čas neskúšali. Vyhovuje vám divadelná prestávka?

"Veľmi. Vyhrala som sa v Nitre a v Martine, kde som mala veľmi veľa príležitostí. Nehovorím, že by som už nechcela veľa hrať, ale keď dostanem za sezónu jednu krásnu rolu, úplne mi to stačí. Keď som prišla do Astorky, hrala som vo všetkých tituloch, nemala voľné jedno skúšobné obdobie. Toto bola prvá dlhá pauza, ktorú som využila na filmy, televízie, dabingy. Trochu som si i oddýchla, upokojila sa. Ale na repertoári mám stále päť titulov, čo je desať - dvanásť predstavení mesačne, takže kontakt s javiskom som nestratila. Vôbec som pauzu teda nepociťovala ako nespravodlivosť, že by ma niekto odsúval."

# Meštiaci sú už tretím titulom Astorky, kde Roman Polák siahol po ruskej klasike. Zrejme mu konvenuje, najmä keď obe hry aj Ujo Váňa, aj Les sa stretli s veľkým ohlasom. Les sa dokonca stal inscenáciou roku. Aký je váš vzťah k ruskej dramatike?

"Myslím, že práve pri nej prežíva herec svoje vrcholy. Bola som preto veľmi vďačná už martinským a nitrianskym režisérom, že som si mohla zahrať v Ostrovského Lese či Gorkého Barbaroch. Ale najviac som ju začala chápať až s Romanom Polákom, keď ma obsadil do Uja Váňu. Roman mi ako režisér ohromne vyhovuje, veľmi si rozumieme a absolútne mu verím. Preto aj pri Váňovi som sa do poslednej bodky snažila splniť, čo odo mňa žiadal. Výsledok potvrdil, že sa to oplatilo, jeho koncepcia dostala hru presne, kde mala byť. Preto aj v Meštiakoch som sa mu bezvýhradne zverila do rúk."

# Fakt ste nemali žiadnu pochybnosť?

"Akurát som ťažšie prekonávala, že ja niekoho chcem, a on mňa nie. Pretože to som zatiaľ ešte nehrala. Ale Roman hovorí, že najdôležitejšie je, aby nám ľudia uverili. A to sa stane vtedy, ak sa to povie a zahrá prirodzene."

# Ako prežijete dnešný premiérový deň?

"Nemám žiadne rituály. Určite pôjdem so psom na prechádzku. Konečne sa nadýcham trochu čerstvého vzduchu, vyjdem na slnko z týchto pivničných priestorov. Deň premiéry považujem za veľké vykúpenie nás všetkých. Po dvojmesačnej morde skúšok a zdravotných problémov je to absolútny sviatok a myslím, že sa naň všetci tešíme. Že ukážeme ľuďom, čo sme vytvorili."

# Pokúste sa stručne nalákať publikum, aby prišlo do Astorky na Meštiakov.

"Úžasná je súčasnosť tejto vyše sto rokov starej hry. Aj dnešní ľudia sa v nej nájdu, uvidia pár okamihov z vlastného života. Myslím, že citlivého človeka donúti premýšľať, čo v živote spravil zle. A hoci ide o drámu, sú tu miesta, kde sa schuti zasmeje."

# Predchádzajúci Polákov ruský klasický titul Les vzbudil veľkú pozornosť špecifickým výkladom i formou. Zaznamenal nadšenie, dokonca hneď niekoľko ocenení v ankete divadelných počinov sezóny Dosky, rovnako i kontroverzné reakcie. Predpokladáte to aj pri Meštiakoch. Sú aj oni podobným "experimentom"?

"Nie, Roman sa tu vrátil k reálnemu spôsobu inscenovania. Mám pocit, že nám hercom to viacej vyhovuje. Že postavy z hry nie sú karikatúry, ale normálni ľudia, ktorým môže divák uveriť."