DJAKARTA (ČTK) - Nový indonézsky prezident Jusuf Habíbí včera strávil niekoľko hodín v djakartskej čínskej štvrti, ktorá bola pri demonštráciách v uplynulých týždňoch značne poškodená. Habíbí, ktorý minulý týždeň vystriedal svojho predchodcu generála Suharta, chce dokázať, že vláda je v súčasnosti odhodlaná vykonať radikálne reformy, ktorých sa Indonézia nedočkala počas Suhartovej vlády. Včera ráno sa nový indonézsky prezident stretol s prodemokratickými aktivistami a rokoval s nimi o predčasných parlamentných voľbách. Ako oznámil Habíbí v pondelok, voľby sa majú konať „čo najskôr“, ihneď po reforme volebného zákona. Jeden z aktivistov včera oznámil, že cieľom bude usporiadať voľby o „šesť až 12 mesiacov“, skôr to z technických príčin nie je možné.
Ministerstvo práce včera oznámilo, že vláda chce povoliť jestvovanie nezávislých odborovýcxh organizácií. Stalo sa tak po tom, ako v pondelok večer prepustili z väzenia odborárskeho predáka Mochtara Pakpahana. „Pakpahanova organizácia už nebude ilegálna,“ tvrdil minister pracovných síl Fahmi Idris. Vláda sľúbila prepustiť všetkých politických väzňov, vrátane vodcu povstalcov z Východného Timoru Josého Alexandra Gusmaa. Gusmao, ktorého prezývajú Xanana, je najväčším vodcom boja za samostatný Východný Timor. Bol zatknutý v roku 1992 a o rok neskôr odsúdený na doživotie za podvratnú činnosť a nelegálne prechovávanie zbraní. Suharto však potom jeho trest zmiernil na 20-ročné väzenie. Indonézia pripojila bývalú portugalskú kolóniu - Východný Timor - k svojmu územiu ako 27. provinciu v roku 1976. OSN však anexiu ostrova neuznáva.
Habíbího včerajšia návšteva čínskej štvrte v Djakarte mala prispieť k zmierneniu napätia medzi čínskou menšinou a Indonézčanmi. Čínska menšina predstavuje len 3 percentá indonézskej populácie, ale kontroluje až 70 percent národného bohatstva. Práve proti etnickým Číňanom bol v mnohých mestách namierený hnev demonštrantov, ktorých vyhnalo do ulíc predovšetkým posledné zdražovanie pohonných hmôt a elektriny. Pri zrážkach s armádou a pri rabovaní obchodov zomrelo približne 500 osôb. Mnoho Číňanov utieklo v strachu o život zo svojich domovov. V súčasnosti sa však do Indonézie päť húfne vracajú.
