Britský týždenník the Economist nazval nedeľné voľby v Hongkongu najdemokratickejšími v čínskej histórii. Zároveň však dodal, že pre Hongkong to bol krok späť. Všetko je relatívne, záleží na tom, z ktorej strany sa na vec pozeráme. Výsledky plebiscitu v Hongkongu označila väčšina svetových médií za víťazstvo prodemokratických síl, stelesnených najmä neúnavným bojovníkom za ľudské práva, 59-ročným Martinom Leem. Žiaľ, aj toto víťazstvo má iba morálnu podobu. Peking si totiž vo voľbách, v ktorých bolo slobodne zvolených iba 20 poslancov 60-členného parlamentu, už vopred zaistil víťazstvo. Priebeh hongkonských volieb sa stretol s kritikou medzinárodného spoločenstva, ktoré tu malo cez víkend svojich pozorovateľov, ich prítomnosť sa však obmedzila iba na rozhovory s voličmi bez priameho prístupu do volebných miestností.
To, čo charakterizovalo voľby v Pekingu, bola predovšetkým obrovská apatia. Z celkového počtu asi 4 miliónov oprávnených voličov sa zaregistrovalo iba 70 percent, z ktorých však iba necelá polovica prišla do volebných miestností. Dôvodom nezáujmu boli pravidlá, ktoré už vopred určovali víťaza, ale aj zlá hospodárska situácia, spôsobená ázijskou krízou. Rekordná nezamestnanosť sa pohybuje okolo pre nás smiešnych 3,5 percent a je najvyššou za posledných 14 rokov. Už minulý rok, počas prechodu územia z britskej pod čínsku správu si mnohí kládli otázku, aká bude budúcnosť Hongkongu. Cez jeho územie prechádza asi polovica čínskeho exportu i importu a Peking si jednoducho nemôže dovoliť prísť o takéto strategické miesto - tvrdili jedni. Britská správa navyše v posledných rokoch spravila všetko pre podporu občianskych hnutí, ktoré by mohli byť svetielkom slobody aj v prípade tvrdého nástupu komunistov. V Hongkongu sú veľmi aktívne kresťanské spoločenstvá, ktoré dominujú v školskom systéme a vedú aj mnohé zdravotnícke a charitatívne zariadenia. No a Čína sa zaviazala, že na ďalších 50 rokov územiu zaručí demokratický štatút systémom „jedna krajina dva režimy“. Skeptici však upozorňovali na to, že komunizmus sa neriadi logikou západného bussinesmana a žiadne dohody preň nie sú záväzné.
To, ako sa situácia v Hongkongu vyvíja, možno označiť za pesimistickú alternatívu tých optimistickejších predpovedí. Aj súčasná Čína si uvedomuje, že sa reformám pravdepodobne nevyhne. Čím plynulejšie ich však uskutoční, tým lepšie pre zvyšok sveta. Toto tvrdenie je síce v rozpore s individuálnym právom na slobodu, ktoré má každý jednotlivec, akýkoľvek náhly obrat by však znamenal katastrofu. A ešte jedna poznámka: voľby v Hongkongu zrejme s veľkým napätím sledovali najmä obyvatelia neďalekého Macaa, kde Číňania vystriedajú Portugalcov už na budúci rok. JURAJ KITTLER
