zberateľov a odborníkov priťahujú najmä diela Martina Benku, Miloša Alexandra Bazovského, Janka Alexyho či Ľudovíta Fullu. Mimoriadny záujem je tiež o autorov, ktorých tvorba bola za socializmu neprávom obchádzaná, napríklad Júliusa Jakobyho, Antona Jasuscha či Imricha Weinera-Kráľa. Záujem sa pochopiteľne odráža aj v rastúcich cenách. „Stredne kvalitný obraz od Jakobyho vyšiel pred tromi rokmi na 15 tisíc korún, za porovnateľné dielo tohto autora sa dnes platí okolo 100 až 150 tisíc. To je absolútna explózia,“ dodáva Herczeg. Za klad obnovenia obehu umeleckých artefaktov po takmer štyridsaťročnej absencii obchodu s umeleckými dielami Herczeg považuje fakt, že umelecké diela kupujú nielen „koneční užívatelia“ do vlastných zbierok, ale tiež obchodníci s umením a majitelia galérií, banky a iné finančné ústavy alebo i nadácie a fondy, ktoré vytvárajú kolekcie prístupné i verejnosti. Záporom je podľa neho malý zájem o obchod s umením zo strany Slovenskej národnej galérie (SNG). Tá má podľa jeho slov nesmierne bohatý a nádherný fond diel z minulosti, ale z finančných dôvodov už menej nakupuje a dopĺňa fond moderny alebo súčasného umenia, čo sa prejavuje aj absenciou SNG pri určovaní cien na trhu. Hoci na aukciách, ktoré Soga organizuje už niekoľko rokov, môžu umelecké diela nakupovať aj zahraniční záujemcovia, sú výslovne upozornení na zákaz vývozu. Podľa zákona o múzeách, galériách a pamiatkach je totiž vývoz možný iba so súhlasom SNG a pamiatkovej správy. „Tieto inštitúcie v praxi zásadne neudeľujú súhlas na vývoz diel, ktoré vznikli pred rokom 1952.“ Prísne opatrenia by sa podľa Herczega mali zmeniť v záujme obehu umeleckých diel, napríklad medzi Slovenskom, Maďarskom, Rakúskom a ČR, teda medzi krajinami, ktoré majú spoločnú značnú časť histórie. JÁN BALAŠČÁK, ČTK