normy. To je samozrejme záujem celej Európy“. Na otázku SME, aký je jeho názor na spory o technickom stave JE Mochovce, odpovedal, že bol osobne v rakúskom krízovom štábe po nehode v Černobyle a nikomu z následníkov by neodporúčal, aby sa ocitol vo svojej politickej funkcii v takejto situácii. „Preto je pochopiteľné, že my, ako Rakúsko, nie sme proti Mochovciam, ale chceme, aby sa otázky, ktoré položili experti, riešili aj zo strany Slovenska. Ešte raz musím povedať, že nejde o to, aby sa zabránilo Mochovciam, ale aby sa aj v záujme všetkých, ktorí bývajú v blízkosti, dosiahol čo najvyšší možný štandard bezpečnosti. Ak som dobre pochopil technokratov, ktorí nám dali správu z Mochoviec, tak bez ďalších bezpečnostných opatrení dôjde k rýchlemu opotrebovaniu, teda skráteniu životnosti elektrárne, čo by nebolo výhodné ani ekonomicky.“ Na otázku, či bude Rakúsko rovnako postupovať aj v prípade českej jadrovej elektrárne v Temelíne, povedal, že „nemôžeme každému susedovi predpisovať, ako má vyrábať svoju energiu, ani to nechceme robiť, ale má sa to robiť bezpečne a čisto. Aj v Nemecku v súvislosti s transportom palivových článkov je veľká nervozita. Je v záujme aj priemyslu, aby boli zabezpečené po celej Európe štandardy, ktoré by viedli k upokojeniu obyvateľstva“. Kauza Mochovce podľa J. Farnleitnera neovplyvní hospodárske vzťahy medzi SR a Rakúskom. Podľa denníka Der Standard vyzval v pondelok minister zahraničných vecí Rakúska Wolfgang Schüssel svojich kolegov v Rade ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie, ako aj Európsku komisiu, aby podnikli všetko proti predčasnému spusteniu prevádzky, kým nebudú odstránené bezpečnostné nedostatky stanovené medzinárodnou expertnou skupinou. Schüssel na rozdiel od Farnleintnera zdôraznil, že „pre Slovensko je bezpečnosť jeho jadrových zariadení dôležitou časťou rokovaní“ pre vstup do EÚ.