Hovorilo sa tu o Slovensku ako o krajine s dôstojnými životnými podmienkami, s kultúrno-duchovným bohatstvom, so záujmom o stabilitu a mier v Európe, so životnou potrebou vzelania, vedecko-technického rozvoja a moderného životného priestoru. Politickými a odbornými garantmi tejto pracovnej časti boli Ľ. Černák, J. Budaj, Ľ. Harach, Z. Tóthová, G. Palacka, M. Minarovič a ďalší. Konečná verzia programu SK 21 má byť hotová začiatkom septembra, keď sa očakáva aj podpis Zmluvy Novej generácie so Slovenskom. O podrobnostiach hovoríme s jedným z hovorcov Novej generácie, predsedom MDÚ Martinom URMANIČOM.
Iniciatíva Nová generácia chce osloviť predovšetkým mládež, ktorá pôjde na jeseň po prvý raz voliť. V materiáloch ku konferencii som však narazil na neuveriteľný údaj, podľa ktorého napríklad medzi študentmi takmer 25 % nechce voliť vôbec a ďalších 65 % ešte nevie, koho. Podľa toho iba asi 10 % študentov vie, kde je sever. Je to možné?
„Minulý rok na jeseň sme v spolupráci s Republikánskym inštitútom robili prieskum verejnej mienky medzi mladými ľuďmi vo veku 17 až 25 rokov, ktorých považujeme za najmladšiu skupinu voličov. Vyšli nám tie čísla, aké vidíte a pochopili sme, že je najvyšší čas: to bol teda jeden z dôvodov, prečo vzniklo Žilinské memorandum a iniciatíva Nová generácia.
Vo vašej výzve čítam: Ak ste mladí vo veku 17 až 30 rokov, nahláste nám svoje problémy a požiadavky! Akého druhu požiadavky napríklad očakávate?
„Na konferencii sme hovorili o problémoch, ktoré sa týkajú mladých na celom Slovensku a ktorým sa už venujeme: nemožnosť nájsť si byt, nezamestnanosť, kriminalita a podobne. Na našich cestách sme ale zistili aj určité regionálne špecifiká. Napríklad v okresoch Čadca alebo Dolný Kubín ľudia nemajú možnosť počúvať Twist alebo sledovať programy Markízy. Naša ústava ale garantuje právo na informácie - a toto je napríklad jedna z požiadaviek mladej generácie. Na východnom Slovensku zasa, ak chcú navštíviť USA, často majú problém získať vstupné víza. Verím, že veľvyslanectvo USA nedelí žiadateľov na východniarov a iných, ale ja osobne to tiež vnímam ako regionálny problém: možno aj preto, že východniari majú asi o tretinu vyšší záujem cestovať po svete. Zdá sa však, že je to výsledok politiky dnešnej našej vlády. Hovoril som už o tom aj s ľuďmi z ambasády USA, aj s riaditeľom Republikánskeho inštitútu. Na strednom Slovensku zasa výraznejšie cítiť fenomén strachu: z politiky a z následkov, keby svojím názorom podporili opozíciu. Jedni majú strach o zamestnanie, iní o svoju žiadosť o byt, ale podnikatelia aj o osobnú bezpečnosť. Napríklad - prispejú nám na naše akcie, ale pre istotu anonymne.“
Plánujete vyhlásiť aj súťaž o najlepšie projekty a predstavy o budúcom Slovensku…
„Presnejšie ju budeme definovať vo veľmi krátkom období. Chystáme tlačovú konferenciu, kde budú aj naši tútori Mikuláš Dzurinda a Ľudovít Černák. Ide nám nielen o definovanie cieľov, ale aj spôsobov, ako sa k nim dostať. Najlepšie by bolo, keby sa každý obzrel po tom, čomu naozaj rozumie, na čom sám pracuje a na čom mu v budúcnosti osobne najviac záleží - ako si predstavuje svoj život a profesionálny rozvoj počas najbližších 10 až 20 rokov. Samozrejme, v podmienkach obce a regiónu, v ktorom žije. Preto aj v rámci nášho projektu chceme apelovať na organizácie a ich zástupcov, ktorí nás podporili, aby na túto sféru nezabúdali, pretože komunálna politika je podľa nás pre bežný život vo fungujúcej demokracii oveľa dôležitejšia ako tzv. veľká politika. Ide o mestské a miestne zastupiteľstvá a úrady, ktoré riešia každodenné problémy - byty, kultúru, ekológiu, plynofikáciu, kanalizáciu. Občan predsa týchto ľudí volí a musí aj kontrolovať, či plnia to, čo sľúbili.“
Ako ale politici SDK dodržia zmluvu s mladou generáciou, ak nevyhrajú voľby?
„Sme si vedomí, že všetky problémy, zahrnuté do zmluvy a zaväzujúce politikov, budú riešiteľné, iba ak voľby vyhrá opozícia a získa tak priamy vplyv na chod vecí. Veď vidíme, že ak aj opozičná politika chce byť konštruktívnou, vládna moc ju prehlasuje a paralyzuje. Pán Neuwirth napríklad povedal, že politici majú dnes jedinú úlohu: prijímať dobré zákony, ktoré však budú aj sami rešpektovať. Veľmi presne tak definoval súčasný stav politiky u nás. Ani ZRS, ani SNS nemôžu dnes popri HZDS striasť zo seba zodpovednosť za to, kde práve sme.“
Kde, kedy a ako sa záujemcovia dostanú k informácii, v akom štádiu sú jednotlivé body vízie o budúcom Slovensku? Ako k nim môžu prispieť?
„Zatiaľ sme v štádiu prvotného definovania problémov, cieľov a prostriedkov. Nasledovať budú konferencie k jednotlivým bodom, tematicky orientované a s viacerými odbornými garantmi. Prvé informácie a najinšpiratívnejšie nápady chceme publikovať už v júni a konečné verzie v druhej polovici prázdnin. Prístupné budú na našich internetových stránkach a radi ich na požiadanie aj zašleme. Tesne pred podpisom zmluvy chceme urobiť prezentačnú konferenciu, kde povieme všetko, k čomu sme dospeli. Naše infocentrum je na adrese: Nová generácia, Medená 10, 811 02 Bratislava. Nájdete nás na Internete: www.sfes.sk - a písať sa dá aj na e-mailovú adresu mdu@pobox.sk “
(vh)
VÍZIE NÁRODNEJ POLITIKY V 21. STOROČÍ
(Z prejavu Jána Budaja na konferencii SK 21)
Najdôležitejším ziskom politického života po vzniku samostatného Slovenska je poznanie, že sloboda a samostatnosť prežívajú iba tam, kde existuje úspešná a slušná politika. To znamená, kde každodenne funguje celé súkolie vzájomne súviasiacich kontrolných mechanizmov a spoločenských väzieb, kde je táto spolupráca vytrvalá, dôsledná a zodpovedná. Toto je vízia národnej politiky, ako ju presadzuje SDK.
Proti nej stoja dve alternatívy národnej politiky, ktoré sa vo svojej praxi i rétorike dovolávajú dvoch, na Slovensku, žiaľ, tradičných podôb politického života. Je to alternatíva bez programu a názoru, bez hodnôt, využívajúca étos „prežívania“, ktorú dnes zosobňuje SOP, a ktorá vo svojej čistej podobe je antipolitikou. Druhou súperiacou víziou národnej politiky je politika HZDS, narábajúca s étosom autoritárstva, ktorú v jej čistej podobe treba nazvať diktátom. Slovensko teda vo voľbách v roku 1998 bude voliť medzi tromi víziami politického života.
Ak vo voľbách uspeje vízia HZDS, v politickej praxi bude namiesto slovenskej hymny dunieť kombinácia pochodov, ospevujúcich červený teror s pochodmi, ospevujúcimi čierne čižmy. Ak by prevážil „étos prežitia“ bez postoja a názoru , ktorý bol typický pre časy neslobody do novembra 89, bol by to symbolický návrat k prednovembrovej verzii slovenskej hymny, v ktorej sa Slováci majú zastaviť a počkať, kým nad nimi hromy a blesky ustanú.
Túto hymnu sme ale už raz zmenili, rovno na novembrových námestiach, na jej pôvodný matuškovský text: Zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú! SDK je tu na to aby vo voľbách obhajovala autentický text slovenskej hymny.