Abú el Hól, Otec hrôzy, sa opäť usmieva. Po viac ako ôsmich rokoch bolo včera slávnostne ukončené reštaurovanie jedného z najvýznamnejších architektonických skvostov Starého Egypta, 4650 rokov starej Veľkej sfingy v Gíze. Oprava vážne poškodenej sochy ležiaceho leva s ľudskou tvárou stála takmer 20 miliónov dolárov. Robotníci kráľa Rachefa (Chafrea) vytesali 73,5 metra dlhú a 20 metrov vysokú sfingu z obrovského kusa skaly, ktorá zostala v kameňolome pri pyramídovom poli v Gíze. Ucho sfingy má 1,37 metra a zničený nos je dlhý 1,70 metra. Vedci sa dlho pýtali, koho táto socha predstavuje, kedy vznikla a kto ju dal postaviť. Po storočí výskumov priniesli odpoveď egyptológovia, ktorí sa postupne prepracovali až k jej pôvodnému staroegyptskému menu Haremachet, čo znamenalo "Hor v Krajine svetla". Pod "Horom" sa rozumel zbožnený kráľ Rachef a pod "Krajinou svetla" horizont, kde sa tento panovník zlúčil po smrti s bohom Slnka.
Štyri a pol tisícročia sa "Strážca pyramíd" pozeral, ako sa striedali faraóni, Peržania, Gréci, Rimania, Arabi a novodobí vládcovia. Z nánosov piesku mu väčšinou trčala iba hlava. Prvý dal sfingu vykopať koncom 15. storočia pred n. l. faraón Thutmose IV. Požiadala ho o to údajne vo sne ako odmenu mu sľúbila dvojitú korunu Egypta. V novoveku sfingu ako prvý vyslobodil Caviglia roku 1818, ale už roku 1886 to musel zopakovať Maspero. Naposledy ju dala vykopať egyptská pamiatková správa v rokoch 1925-26. Práce viedol francúzsky architekt Baraize. Sfinga sa mu za to štedro odmenila: prednými labami mu ukázala pozostatky svojho chrámu, o ktorom nemal dovtedy nikto ani potuchy.
Sfinge dnes chýba tradičná ozdoba hlavy, brada a špička nosa. Brada pravdepodobne odpadla sama a jej časti nájdené roku 1818 sa nachádzajú v Britskom múzeu v Londýne a v Káhirskom múzeu. Nos sa stal v 14. storočí podľa zachovaných správ z éry mamelukov (1250-1516) obeťou šejka
Sáima el Dahra, ktorý dôkladne aplikoval Mohamedov zákaz zobrazovať ľudskú tvár.
No viac ako všetky činy minulosti ničí sfingu moderná industriálna spoločnosť. Za posledných sedem desaťročí sa k púštnemu vetru, pieskovým búrkam a dažďu, ktoré nahlodali jej vápencové telo, pridali aj škodliviny z neďalekej 15 -miliónovej Káhiry. Z dedinky v blízkosti sfingy zasa za dve desaťročia vyrástlo "ilegálne" mesto s 300 000 obyvateľmi, žijúcimi najmä z turistického ruchu, ktoré ju ohrozuje svojimi odpadovými vodami. Zostáva len dúfať, že teraz, keď je sfinga opäť v plnej kráse, ju budú môcť obdivovať aj zahraniční návštevníci, ktorých najmä v dôsledku teroristických akcií arabských fundamentalistov prichádza do Egypta čoraz menej.
Autor: Podľa TASR
