Trikrát sa v Maďarsku od pádu komunistického režimu uskutočnili parlamentné voľby v riadnom termíne a hlasovanie v druhom kole tento víkend opäť do tretice potvrdilo tendenciu koalično-opozičných obratov. Po prvýkrát sa tak stalo po parlamentnom cykle, ktorý znamenal pre Maďarsko stabilizáciu ekonomiky, ukončenie reštrukturalizácie a priniesol našim južným susedom uznanie na medzinárodnej politickej scéne. Zároveň v krátkej demokratickej histórii o víťazovi po prvýkrát rozhodlo až druhé kolo volieb a výsledok nikdy nebol taký tesný. Víťaz volieb Fidesz-Maďarská občianska strana (MPP), ktorý sľuboval maďarským voličom zrušenie školného na vysokých školách, o 3 percentá väčší hospodársky rast, ako vykazujú hospodárske štatistiky dnes, pre Maďarsko výhodnú rozumnú zmluvu s EÚ, zníženie daní pre malých a stredných podnikateľov a ďalšie opatrenia, ktoré sa pozitívne odrazia na životnej úrovni, bude musieť pred tým, ako sa zhostí plnenia ambicióznych cieľov, vyhovieť v náročnej skúške - postaviť stabilnú vládu. V počte parlamentných mandátov je totiž medzi táborom terajšej koalície Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a víťazom spolu s jemu blízkym Maďarským demokratickým fórom (MDF) rozdiel len v siedmich kreslách - v prospech opozície. Medzi nimi bude stáť tretia najsilnejšia parlamentná frakcia Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) so 48 členmi, o ktorej pred začiatkom koaličných rozhovorov nemožno povedať, akú úlohu bude zohrávať v politickom živote. Socialistom nevyšla pragmatická kampaň apelujúca na triezvosť občanov a voliči nakoniec hlasovali v prospech strany Fidesz, ktorá sa im snažila zapáčiť krajšími sľubmi. Okrem mierneho odtieňa populizmu však zrejme bývalým mladým demokratom priniesol hlasy aj v ideologickej rovine sformulovaný definitívny rozchod s bývalým režimom. Socialisti, ktorí sa sformovali z radov bývalých reformných komunistov, sú socialisti a v génoch majú zakódované čosi zo socialistickej minulosti - aj keď si nielen osvojili demokratickú kultúru a našli svoje legitímne miesto v pluralizme, ale vo veľkej miere sa pričinili aj o jej vytvorenie. Voľby vyhrali odporcovia komunizmu, ktorí ešte stále po ôsmich rokoch demokratickej praxe pociťujú potrebu zosadiť bývalý režim. Okrem dvoch spomínaných faktorov séria prevratov potvrdzuje aj všeobecný odpor voči politike, ako takej. Hnev a odpor prameniaci z pocitu krivdy u občanov vždy padá na tých, ktorí sú práve pri moci.