Nedávno som videl na námestiach stolíky s petičnými hárkami za dve dosť rôznorodé požiadavky - a to za neutralitu Slovenska a za zavedenie trestu smrti. Nechcem sa zaoberať úvahami o svojráznosti tejto neutrálno-šibeničnej či šibenično-neutrálnej kombinácie, ba ani úvahami o oprávnenosti trestu smrti ako takého. Treba sa zamyslieť nad tým, ako by v praxi vyzeralo ukladanie absolútneho trestu v krajine pod Tatrami. Denne počúvame poburujúce správy o organizovaných zločincoch, vyberačoch výpalného, nehovoriach o známych prípadoch s politickým pozadím. Nie je teda ťažké domyslieť si, ako by dopadlo vyšetrovanie a súdny proces v prípade, keby obvineným z vraždy bol synáčik či dcéra niektorého z mocných prominentov. A nech je osud milostivý tomu opovážlivcovi, ktorý by sa útoku takéhoto násilníka bránil. Mal by čo robiť, aby ho neodsúdili za ublíženie na tele alebo za vraždu. Myslím si, že tak, ako deťom nepatria do rúk zápalky, kandidátom na diktátorov nepatrí do rúk rozhodovanie o treste smrti.
MILAN KOLIBIAR, Bratislava
Nedávno sme boli svedkami hodnotenia slobody médií v jednotlivých krajinách, teda aj na Slovensku. Slovensko bolo zaradené medzi čiastočne slobodné krajiny. Súhlasím s týmto hodnotením a vôbec ma to neprekvapilo, vzhľadom na situáciu v našej krajine. Čo ma však dosť prekvapilo, bol postoj niektorých novinárov, ktorí sa cítili byť dotknutí a rozhorčení. Že protestoval pán Kleiman, to chápem. On nemá problémy dostať sa na tlačovku, podobne ako redaktori STV alebo denníka Slovenská republika. Ale že pán Rusko považuje daný stav za vyhovujúci, je veľmi zaujímavé konštatovanie. Veď sme denne svedkami útokov na Markízu z úst najvyšších predstaviteľov, vidíme, ako od-mietajú vyjadrenia pre Markízu. Dostať sa s kamerou označenou logom Markízy na míting vládneho hnutia na Pasienky je nielen nemožné, ale doslova nebezpečné. Hovorca HZDS Vladimír Hagara stráži ako cerberus, aby sa na míting nedostali "štvavé" stanice Markíza alebo Nova. A to nehovorím o tom, že niektorí novinári boli vylúčení z tlačových konferencií pre oblečenie. Neviem, že by niekde na svete bol predpísaný odev, v ktorom novinári musia prísť na tlačovú konferenciu. Všetci vieme, že to bola len zámienka zbaviť sa novinára, ktorý kladie nepríjemné otázky.
DRAHOMÍRA MAYEROVÁ,
