Osud Slovenska je vinou vlastnej politiky otázny, nedá sa nič predvídať a všetko sú len dohady alebo niečie zbožné priania. Spoločnosť vo vnútri štátu je diferencovaná a rozporuplná v mnohých oblastiach a na rôznych úrovniach každodenného života. Žiaľ, tento trend sa medzi politikmi a občanmi naďalej viac prehlbuje. Slušnosť medzi najvyššími predstaviteľmi iného politického názoru sa nepochopiteľne vytráca a mení na nepriateľstvo. Koalícia si prisvojuje právo na pravdu, vo svojich rukách koncentruje nielen moc politickú, ekonomickú, ale aj výkonnú a zákonodarnú a od 3. marca má premiér aj prezidentské právomoci a rozhoduje takmer neobmedzene o všetkom. Situácia sa radikalizuje a vyhrocuje najmä zásluhou vládnej koalície, na ktorej sa sama podpísala, spomeniem len niektoré momenty. Novembrová noc 1994, privatizačné prechmaty (majetkový prevrat), integračné neúspechy, nevysvetlené kauzy, vládnoprezidentská amnestia, fraška s voľbou prezidenta, ktorú aj právny expert J. Cuper označil za politické divadlo, len pozabudol povedať čie divadlo a mená hercov. Olej do ohňa priliala ďalšia koaličná vládna strana, keď začala organizovať pochybnú predvolebnú podpisovú akciu o neutralite a zavedení trestu smrti, ktoré sú v rozpore nielen s ústavou, ale aj s logikou zdravého rozumu. Oficiálnym miestam to neprekáža, aj keď to odporuje vládnemu programu. Podpredseda vlády mal asi dôvod povedať, že politika je svinstvo. Uvedené a ďalšie skutočnosti sa dajú prirovnať k rozbúrenému moru, ktoré neupokojí žiadna nová vplávajúca loď v podobe vzniku nového politického subjektu Strany občianskeho porozumenia (SOP). Táto strana nemôže ako to povedal jej predseda R. Schuster "... zmeniť doterajší nedemokratický štýl vládnutia, ktorý stelesňuje predseda HZDS a premiér v jednej osobe". Vytvorenie SOP teraz pred voľbami znamená ďalšie trieštenie síl opozície. Politické spektrum u nás je dostatočne široké aj mimo koalície a zakladatelia SOP mali možnosť nájsť si svoje politické tričko, ale ide asi o niečo iné, o bezpečnejšie získanie parlamentných kresiel pre seba. Domnievam sa, že ide len o ďalšie mútenie vody, bez požadovaného efektu v prospech občana a štátu.
Autor: Ing. JÁN HRUŠKA, Martin
