tí. Vám patrí budúcnosť." A mladá generácia sa učila, vzdelávala, chcela predsa raz zveľaďovať svet a spoločnosť. Táto nádej a eufória pretrvávali roky po revolúcii. Medzitým vznikla samostatná Slovenská republika, čo mnoho mladých privítalo. Nádejali sa, že bude ešte lepšie, že už konečne nastúpime cestu ku skutočnej demokracii a nasadneme na vlak do Európy. Až prišla jeseň 1994 a predčasné voľby, v ktorých zvíťazilo hnutie Vladimíra Mečiara. Nádej sa začala strácať úmerne s činmi hnutia a jeho samotného vodcu. Európa sa nám začala čoraz viac vzďaľovať a možnosti mladých, že raz budú žiť a tvoriť našu (slovenskú) spoločnosť v Európe, tiež. Neúspech pri integrácii do európskych štruktúr, o ktorý sa levím podielom "zaslúžilo" Hnutie za demokratické Slovensko na čele s naším premiérom, znamená, že táto mladá generácia ešte nebude mať tie možnosti, o ktorých snívala. Izolácia Slovenskej republiky, ktorá sa črtá čím ďalej, tým viac, odoberá mladým všetky šance naplno sa uplatniť vo svete. Azda aj preto mnohí odchádzajú za lepšími pracovnými a sociálnymi podmienkami na Západ. A nielen tam. Idú aj do Čiech, Maďarska či Poľska. My sme za týmito krajinami evidentne zaostali. Ostáva už len na nás, aby sme pripravili našim nástupcom budúcnosť, aby sme už raz mohli pravdivo povedať: "Budúcnosť patrí vám." Na to však treba veľa práce, aby sme odstránili všetky chyby, ktoré súčasná vládna moc narobila a nastoliť poriadok, aby sme sa do Európy dostali a pripravili lepšiu pôdu pre nasledujúcu generáciu. Nám - súčasným mladým - táto pôda nebola pripravená. Preto nám ostáva už len jediná nádej - voľby 1998. Treba len veriť, že zvíťazí spravodlivosť a že sa súčasnej vládnej moci nepodarí zmanipulovať voľby vo svoj prospech, lebo ak áno, nielen súčasná mladá generácia stratí poslednú nádej, ale aj tá ďalšia - tá, ktorá je zatiaľ v plienkach. Verme, že sa tak nestane.

Autor: DÁVID WINKLER, Senec