Pred dvoma týždňami náš minister životného prostredia predniesol pred novinármi zaujímavý postreh. Z istej školy mu doručili práce detí, v ktorých mali žiaci odpovedať na otázku, čo by urobili na mieste ministra životného prostredia. Ukázalo sa, že by najradšej všetko trestali, okamžite by zakázali napríklad chemické fabriky, autá a za prehrešky proti prírode by aj zatvárali. Pán minister sa blahosklonne pousmial nad zjednodušujúcim detským radikalizmom a uviedol, že oveľa dôležitejšie v oblasti životného prostredia je pôsobiť na občanov, aby si uvedomovali osobnú zodpovednosť za stav životného prostredia a za svoje správanie v ňom. Vypočuli sme si, že významnou úlohou rezortu je práve vplývať na verejnosť, venovať sa mládeži a deťom. Bolo to na záverečnej tlačovej besede po 11 dní trvajúcej Konferencii o biodiverzite. A možno si v tej chvíli aj ministrovi ľudia pomysleli - už aby táto konferencia prešla, veď pre samú robotu nemôžeme ekologicky vplývať na občanov. Neviem, do akej miery si vtedy uvedomili, že jedna z najväčších konferencií v histórii Slovenska prebehla pred našou verejnosťou takmer v tajnosti. O udalosti, ktorá sama osebe dávala mimoriadnu šancu vzbudiť záujem o stav vecí prírodných a preniknúť do vedomia našich obyvateľov, dostalo sa k bežným ľuďom len minimum informácií. Chvíľami váham, kto sa na to "vykašlal" viac. Či ministerstvo životného prostredia (MŽP), alebo médiá, ktorých väčšina túto udalosť takmer odignorovala. Sčasti pre nezáujem o niečo, o čom len tušia, čo by to asi mohlo byť, ale určite z väčšej časti preto, lebo organizátori sa ani nesnažili vzbudiť ich záujem spôsobom adekvátnym veľkosti podujatia. Navyše ktosi, kto mal na MŽP pod palcom propagáciu, vôbec nepochopil, že médiá sú len jedným kolieskom v propagandistickom súkolí. Kam sa podela spolupráca s mestom? Kde boli plagáty či pútače? A kde sprievodné akcie, ktoré sa vôbec nemuseli odohrávať v prísne stráženom dejisku konferencie? Koľko škôl mohlo participovať na sprievodných programoch, koľko zaujímavých osobností z 1500 delegátov konferencie sa mohlo "odchytiť" na besedy... Možno aj vy si však poviete - koho to zaujíma, nejaká biodiverzita. Naozaj, načo si pridávať starosti, ktoré práve teraz nebolia. Máte pravdu, možno nebudú bolieť ešte 20, 30, možno 50 rokov. Až do vypredania zásob (prírody), ako sa hovorí. A potom... Naše deti raz bude sakramentsky zaujímať, prečo to nezaujímalo ich rodičov.