edia Slovenskej republiky Jozef Zlocha. Svoje tvrdenie aj zdôvodnil - všetky doteraz prijaté dohovory sú vlastne čiastkové, chránia ten či onen druh, alebo ekotop (biologické spoločenstvo), biodiverzita však zahŕňa ochranu všetkých druhov v rámci teórie o vyváženosti prírody ako celku. V tomto zmysle sa napríklad musí človek chrániť pred nežiaducim účinkom plesní, jeho cieľom však nemôže byť vyhubiť čo len jeden druh plesne, pretože takýmto krokom by poškodil zásoby svetovej genetickej banky. V rámci konferencie poukázali na tieto súvislosti napríklad odborníci na biodiverzitu v poľnohospodárstve. V pätnástom storočí sa do Európy ako cudzieho prostredia preniesli zemiaky z Ameriky. Pestovatelia si vybrali najvýnosnejšie odrody, tie však veľmi rýchlo podľahli epidémiám škodcov. Až objavenie stoviek nových odrôd v Bolívii a Peru umožnilo kríženie a tvorbu druhov, ktoré sú aj úrodné, aj odolné. Ak sa však niektorý z týchto genetických zdrojov stratí, obmedzí to možnosti kríženia a šľachtenia v budúcnosti. Podľa odborníkov sa v tomto storočí strácajú biologické druhy z planéty tisíckrát rýchlejšie než za uplynulých 60 miliónov rokov existencie života na Zemi. O potrebe ochrany pôvodných biologických genofondov svedčí i skutočnosť, že neexistuje na svete krajina, ktorá by bola na menej ako 65 percent závislá v tomto smere od cudziny. Odborníci hovoria o tom, že ideálom by bolo niekoľko genetických bánk rozmiestnených po svete. Vedci si uvedomujú nevyhnutnosť genetických bánk, politici sa však zatiaľ nevedia dohodnúť.
Autor: SME - gub
