jším než akýkoľvek iný suchozemský živočích porovnateľnej veľkosti. Podľa všetkých meradiel je ľudstvo ekologicky abnormálne. Náš druh si privlastňuje 20-40 percent slnečnej energie zachytávanej v organickom materiáli suchozemských rastlín. Nie je mysliteľné, aby sme naďalej takouto mierou odčerpávali zdroje planéty bez toho, aby sme drasticky neznížili stavy väčšiny ostatných druhov.
So vzostupom ľudstva a úpadkom biodiverzity je spojená aj ďalšia asymetria. Kým najbohatšie národy ovládajú najmenšie a najmenej zaujímavé oblasti prírody, najchudobnejšie národy zaťažené populačnou explóziou a nedostatkom vedeckého poznania sú správcami tých najväčších. V roku 1950 žila v priemyselne vyspelých krajinách tretina svetového obyvateľstva. Do roku 1985 tento pomer klesol na štvrtinu a očakáva sa, že do roku 2025 ďalej poklesne na šestinu.
Najbohatšími zo všetkých prostredí sú tropické dažďové pralesy, ktoré obsahujú viac ako polovicu všetkých druhov rastlín a živočíchov. Ničenie dažďových pralesov však dosahuje také rozmery, že do roku 1979 sa ich plocha zmenšila asi na 56 percent prehistorickej rozlohy. Pralesy naďalej miznú rýchlosťou 75 tisíc km2 (1 percento) za rok. Hlavnou príčinou odlesňovania je vypaľovanie pralesa pre účely drobného poľnohospodárstva. V 80. rokoch sa odlesňovanie zrýchlilo, v brazílskej Amazónii dosahuje až tragické rozmery. V 90. rokoch mizne ročne 1,8 percenta zostávajúceho porastu, dvakrát rýchlejšie ako na prelome 70.-80. rokov.
Málokto si uvedomuje, ako je napríklad medicína závislá od prírodných zdrojov. Štvrtina všetkých liekov vydávaných na predpis v lekárňach USA je rastlinného pôvodu, ďalších 13 percent pochádza z mikroorganizmov, 3 percentá zo živočíchov. Dovedna je viac ako 40 percent liekov odvodených z organizmov. Tieto látky sú však iba nepatrným množstvom, ktoré je k dispozícii. Z celkových 220 tisíc druhov kvitnúcich rastlín sa prítomnosť alkaloidov skúmala iba v 5 tisícoch (menej ako 3 percentá), navyše náhodným výberom.
Nikto nedokáže odhadnúť spojené pôsobenie všetkých ničivých síl na stav biodiverzity. Odhaduje sa, že v roku 2022 by vymieranie druhov mohlo zasiahnuť 20 a neskôr až 50 aj viac percent. Ak bude ničenie prostredia pokračovať dnešnou rýchlosťou, môže poľahky zmiznúť 20 percent celkovej globálnej biodiverzity. "Dokážeme vôbec niekedy stratu biologickej rozmanitosti popísať?" spytuje sa Edward O. Wilson, "nepoznám vedecký problém, ktorého riešenie by bolo pre ľudstvo podobne naliehavé. Pre biológov je ťažké straty vôbec odhadnúť, už preto, že o biodiverzite samotnej vieme tak málo..."
