Fridrich Havel, dlhoročný usporiadateľ na tribúne Tehelného poľa, tipoval výsledok absolútne presne a Košičanov utešoval, že šampanské sa nepokazí. Tréner 1. FC Ján Kozák, prirodzene, nemal náladu na žartíky. "Bez agresivity sa v takomto zápase vyhrať nedá. Lenže keď futbalista nevládze behať, ťažko môžem čakať
viac. Toto mužstvo má natrénované iba na 45 minút." Z kontextu znovu trčalo obvinenie jeho predchodcu. J. Kozák pokračoval: "Už dlhšie hráme oslabení o jedného hráča. Németh sa po ihrisku iba plantá, bude sa ženiť, myšlienkami je inde. Ale má len dvadsať rokov a za sebou časté zmeny prostredia, čo sa dá chápať. Kožlej zaňho robí defenzívu a nemá potom sily na zakončenie." Odpoveď a otázku, prečo jeho mužstvo so siedmimi reprezentantmi znovu prehralo, i keď bolo herne lepšie, hľadal v absencii dôrazu svojho tímu a koncentrovanej obrane súpera. "Slovan čakal na chybu a dočkal sa, u nás narastala nervozita. Nedá sa nič robiť, čaká nás ťažkých desať dní a zmena programu. Z Bratislavy hneď odchádzame na sústredenie do Tatier, kde zotrváme do soboty. Musíme sa dať dokopy predovšetkým psychicky. Vo futbale je všetko možné, aj taká katastrofa, akou by bola prehra s Trenčínom." Kozákov bratislavský kolega Ján Švehlík trávil cenný
triumf triezvo: "Bolo jasné, že keby sme skúsili s FC otvorenú partiu, dopadneme zle. Nepredpokladal som však, že sa stiahneme až tak hlboko pred vlastnú šestnástku. Dôležitý bol prvý gól, chalani zistili, že sa dá niečo uhrať. Gól zapôsobil ako čarovný prútik. Opticky mali loptu v moci hostia, my sme čakali na protiútoky. Nasadenie by malo byť samozrejmosťou, no predsa len ho musím vyzdvihnúť. Jedine tento spôsob vedie k úspechu."