o mierovej dohode je dobrou správou nielen pre obyvateľov Severného Írska a ich južných susedov, ale tiež pre zahraničných investorov, s pomocou ktorých by sa ochromený sever mohol časom premeniť na dravého keltského tigra.
Mierová dohoda, o ktorej voliči v piatkovom referende hlasovali, predpokladá vznik navzájom dômyselne prepojených inštitúcií, ktoré Severné Írsko síce naďalej pevne zakotvuje v Spojenom kráľovstve, súčasne ich však približuje k Írskej republike. Ak sa zrúti jeden pilier konštrukcie, zosype sa s ním aj celá stavba. A práve táto ratifikovaná pasca má byť poistkou pre to, aby sa jedni nesnažili vyzrieť na druhých. Dohoda, ktorú uzatvorili na Veľký piatok, je zámerne vypracovaná tak, aby nikto nebol ani víťazom, ani porazeným. V krajine, kde korene nevraživosti medzi komunitami katolíkov a protestantov siahajú hlboko do minulosti, je to jediná cesta dopredu.
Nemožnosť vziať opraty do svojich rúk a budúci smer udávať výhradne podľa svojho gusta, bez ohľadu na ostatných, prinútila odporcov dohody, aby pred referendom spustili nárek a lamentovali nad tým, že krajina bola zradená a zapredaná. Hlasité náreky, ale i skryté či otvorené hrozby voliči akoby nepočuli. Alebo prevažná väčšina z nich. Tridsaťročný predavač hrianok v zastrčenom stánku v centre Belfastu hlasoval za dohodu, pretože chce mať pokoj a dobrý kšeft. Energická sedemdesiatnička, majiteľka luxusného penziónu na okraji mesta, hlasovala za presne z tých istých prozaických dôvodov. Starí manželia sa k volebným urnám obťažovali vôbec po prvýkrát. Na volebnom lístku zaškrtli "áno", pretože chcú mať pokoj pre seba i pre ostatných. Niektorí stáli pred volebnými miestnosťami v radoch, iní dokonca dobiehali, aby hlasovanie stihli pred uzávierkou. Ulster si niečo také nepamätá.
Bola ich síce väčšina, neboli ale všetci. Nervóznemu päťdesiatnikovi šľahajú v očiach plamene hnevu, keď hovorí o strachu z teroristov. Korpulentná dôchodkyňa sa úprimne vyznáva z obavy pred vládou katolíckych Írov. Taxikár rezignovane prehodí pár slov o tom, že je to jedno, pretože sa aj tak nič nezmení. Nehlasoval. Pohnútky pre odmietnutie dohody boli rôzne. Niekto dával do talónu svoju politickú kariéru, niekto sa bál zmien a niekto bol úprimne presvedčený, že robí prospešnú vec, keď na hlasovacom lístku zaškrtol "nie".
Autor: JIŘÍ CHRÁST
